Seminár APPO SR pre špecialistov PO

Autor:  | 01.10.2013 | Počet zobrazení: 2 261 | Komentáre: 4

ASOCIÁCIA PASÍVNEJ POŽIARNEJ OCHRANY SLOVENSKEJ REPUBLIKY organizuje odborný pracovný seminár pod názvom “Predpisy a normy a ich vplyv na riešenie protipožiarnej bezpečnosť stavieb 2013”, ktorý sa koná v Bratislave dňa 28.11.2013 v hoteli Družba, Botanická 25. Seminár je zameraný na zodpovedanie otázkok, ktoré zasielali špecialisti požiarnej ochrany z oblasti riešenia PBS. Bližšie organizačné informácie získate na sekretariáte APPO SR kontakt: sekretariat@appo.sk.
Pre zaujímavosť si môžete pozrieť sumarizáciu otázok, ktoré zaujímajú špecialistov PO:

Otázky od špecialistov PO zaslané do programu seminára APPO SR

Reakcie k článku

  1. Autor: PrevenciaNR dňa

    Dobrý deň vzhľadom na uverejnené otázky niektoré z nich poprosím upraviť podľa nižšie uvedeného. Zároveň i niektoré dopĺňam ak bude čas sa nimi zaoberať. Tiež sa chcem spýtať či neuvažujete, že po ich zodpovedaní tieto odopovede na ne zverejníte na tomto blogu. Ďakujem, s pozdravom.

    • Autor: Administrátor appo.sk dňa

      Ďakujeme za zaujímavé podnety na seminár. Určite ich zaradíme do programu, pokiať to čas dovolí. Len by bolo lepšie, keby táto komunikácia prebiehala priamo so sekretariátom APPO SR, ktorý organizuje seminár, pretože podnety cez blog nemusia byť práve najúčinnejšie, hoci ich akceptujeme.
      Otázka, či zverejníme na tomto blogu odpovede, ktoré odznejú na seminári je zaujímavá z toho pohľadu, že celá myšlienka zorganizovať seminár vznikla preto, že ŠPO začali konečne verejne písať cez nami vytvorený priestor (blog APPO SR) o problémoch, s ktorými sa stretávajú v praxi. Aby však nejaké odpovede vznikli, musí:
      a) sa seminár fyzicky uskutočniť (potrebná účasť špecialistov PO)
      b) byť niekto ochotný na otázky odpovedať
      c) byť niekto schopný na otázky odpovedať

      Požiadavky podľa písm. b) a c) zabezpečil organizátor, čiže APPO SR. Požiadavka podľa písm. a) je v rukách špecialistov PO. Paradoxné je však to, že do dnešného dňa sa záväzne prihlásilo na seminár 5 špecialistov PO, hoci podnet na zorganizovanie tohto seminára vyšiel od “Vás” a bolo “Vás” vtedy okolo 75. kusov, ktorí ste sa dožadovali seminára a odpovedí na Vaše otázky.
      Kto chce diskutovať a dozvedieť sa názory na tieto otázky (niekedy aj vlastné), tak by sa mal podľa nás zúčastniť na seminári osobne. Alebo sa niečo stalo špecialistom PO, čo im bráni zúčastniť sa seminára zo zákona (z ktorého)? Na stránke APPO SR je zaragistrovaných 117 špecialistov PO, to sú možno všetci čo naozaj robia špecialistov PO na Slovensku, tak kde sú ich záväzné prihlášky?
      Ale zasa na druhej strane môžete voľne debatovať aj cez blog a počkať, kto to všetko vyrieši a nakoniec máte každý aj svoje vlastné starosti tak načo sa zaťažovať.

      Fero Gilian

  2. Autor: PrevenciaNR dňa

    Otázka č. 17a nebola myslená ako otázka bolo to len konštatovanie – môžete ju vypustiť.

    Otázku č. 33 poprosím vypustiť je neopodstatnená.

    Otázku č. 35 a 36 poprosím preformulovať nasledovne aby sa nestratila myšlienka na ktorú som sa pýtal. Po úprave by otázky zneli:

    35.) Ako je myslený § 41 ods. 7 písm. a) vyhlášky PBS?
    Pre vysvetlenie myšlienky:
    V danom písmene paragrafu je uvedené, že požiarna stena sa musí stýkať s požiarnym stropom alebo s konštrukciou strechy, ktorá plní funkciu požiarneho stropu, alebo s konštrukciou strechy a strešného plášťa z konštrukčných prvkov druhu D1 s požadovanou požiarnou odolnosťou.
    Pre strešný plášť však podľa tab. 1 STN 92 0201-2 nie je nikde požadovaná požiarna odolnosť. Požiarna odolnosť strešného plášťa je vyžadovaná len v prípadoch podľa § 49 ods. 6 a 7.
    Mám to chápať tak, že ak je to strešný plášť napr. nad dvojpodlažnou výrobnou halou, v ktorej na 2. podlaží je jeden požiarny úsek je v I. stupni PBS a druhý požiarny úsek v III. stupni PBS, tak požiarna stena oddeľujúca tieto požiarne úseky v takejto hale sa musí v prípade realizácie podľa § 41 ods. 7 písm. a) stýkať z konštrukciou strechy druhu D1 s požiarnou odolnosťou R 30 a konštrukciou strešného plášťa druhu D1 s požiarnou odolnosťou E 30 z jednej strany a z druhej s z konštrukciou strechy druhu D1 s požiarnou odolnosťou R 45 a z konštrukciou strešného plášťa druhu D1 s požiarnou odolnosťou E 45. A teda že požiarna odolnosť strešného plášťa sa vlastne má určovať podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2?

    36.) Má sa teda i požadovaná požiarna odolnosť strešného plášťa spomínaná v § 41 ods. 9 určovať podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 vyhlášky PBS?

    Otázku č. 38 poprosím preformulovať nasledovne:
    38.) Nie je vhodné upraviť znenie čl. 6 v STN 92 0400 ktorý hovorí i tom, že zariadenia čerpacej stanice vody musia mať zabezpečenú trvalú dodávku elektrickej energie podľa príslušného právneho predpisu?

    Pre objasnenie dôvodu otázky:
    Čo ak čerpacia stanica vody bude vybavená jedným jediným dieselovým čerpadlom? STN 75 5301 náhradné čerpacie zariadenie (druhé náhradné čerpadlo) len odporúča. Na čo potom riešiť trvalú dodávku elektrickej energie?

    A ak je to možné vzhľadom na vymedzený čas seminára, tak s ohľadom na sľúbenú účasť odborníkov, ktorí budú na otázky odpovedať poprosím i o zaradenie nasledovných ďalších otázok:

    43.) Ako postupovať pri výpočte požiarneho rizika požiarneho úseku vo výrobnej stavbe v ktorom sa vyskytuje sústredené požiarne zaťaženie, ktoré riešime v zmysle § 18 ods. 3 písm. a) vyhlášky, čiže teda okolo plochy na ktorej sa vyskytuje sústredené požiarne zaťaženie vytvoríme vymedzenú časť požiarneho úseku v súlade s čl. 3.10 STN 92 0201-2 a pre takéto sústredené požiarne zaťaženie potom rátame požiarne riziko.

    Otázka znie:
    Pýtam sa najmä na skutočnosť že ak daný požiarny úsek tvorí viac miestností a sústredené požiarne zaťaženie je na určitej ploche v jednej z týchto miestností a dané sústredené požiarne zaťaženie sa rieši podľa vyššie uvedeného odstavca, že či sa majú sa do povrchovej plochy konštrukcií Sk rátať len plochy ohraničujúcich konštrukcií (len druhu D1 a D2, keďže konštrukcie druhu D3 môžu pri požiari skôr teplo uvoľňovať ako absorbovať), ktoré sa nachádzajú v imaginárnej vymedzenej časti podľa 3.10 okolo plochy kde je sústredené požiarne zaťaženie a taktiež, že či i do výpočtu parametra odvetrania sa majú rátať len otvory v obvodových a strešných konštrukciách ktoré môžu umožniť v počiatočných fázach požiaru prístup vzduchu ale zase len tie čo sa nachádzajú v tejto imaginárnej vymedzenej časti?

    Alebo sa do plochy Sk a do otvorov So započítavajú i tie mimo vymedzenú časť okolo sústredeného požiarneho zaťaženia v rámci daného požiarneho úseku?

    Alebo to závisí len od logickej úvahy na základe skutočnosti, či šíreniu tepla požiaru a výmene vzduchu bránia v rámci daného požiarneho úseku nejaké konštrukcie v rámci neho? A podľa zodpovedaní tejto otázky logicky odvodíme ktorú plochu konštrukcií Sk rátať a ktorú plochu otvorov So rátať alebo nie?

    Uvedenej otázky sa v podstate týka i zodpovedanie na otázku ako je myslená veta „súčiniteľ odvetrania prislúchajúci priestoru s výskytom pm“ v čl. 3.2.3 STN 92 0201-1.? Čiže, ktoré otvory So zarátavať?

    44.) Nie je vhodné do budúcnosti zakotviť do normy napr. STN 92 0201-2 i článok ktorý by hovoril o tom že i presah krovu (resp. konštrukcie strechy) cez obvodové steny stavby by mal byť ošetrený tak aby ak v nižšom podlaží sú v obvodových stenách okná sa nemohol cez ne v prípade požiaru nižšieho podlažia rozšíriť požiar i do podkrovných priestorov. Za predpokladu, že podkrovný priestor je zvlášť požiarny úsek a podlažie pod ním tiež zvlášť požiarny úsek?

    45.) § 50 vyhlášky PBS hovorí o tom, že za akých podmienok možno v konštrukcií strechy alebo podhľadu použiť látku ktorej doplnková klasifikácia reakcie na oheň je d2 (podľa STN EN 13 501-1+A1). V čl. 8.5 citovanej normy sa spomínajú skúšobné normy podľa ktorých sa tieto doplnkové klasifikácie určujú. Robia sa tieto skúšky podľa uvádzaných noriem už aj pre látky vo zvislej polohe prvku alebo stále nie?
    A nemala by byť v § 50 spomínaná i doplnková klasifikácia d1?

    46.) § 49 ods. 4 hovorí o tom, že ak strešný plášť alebo jeho časť zasahuje do požiarne nebezpečného priestoru iného požiarneho úseku, musí byť vyhotovený tak aby spĺňal kritérium Croof(t4).
    Podľa mňa však danej myšlienke paragrafu vyhovuje i kritérium Broof(t4) podľa STN EN 13 501-5 nie?
    Nemal by byť teda daný paragraf doplnení i o takéto kritérium?

    47.) § 49 ods. 6 hovorí o tom, že strešný plášť, v ktorom je inštalované ZOTaSH alebo SHZ musí mať najmenej takú požiarnu odolnosť ako nosná konštrukcia strechy.
    Ak sa však jedná o jednopodlažnú stavbu, tak pre ňu sa nestanovuje požiadavka na požadovanú požiarnu odolnosť nosnej konštrukcie strechy? Takže potom taký plášť v ktorom je inštalované ZOTaSH nemusí mať požiarnu odolnosť predsa podľa znenia paragrafu.
    Nemal by byť teda daný paragraf upravený nasledovne že strešný plášť, v ktorom je inštalované ZOTaSH alebo SHZ musí mať najmenej takú požiarnu odolnosť ako je požadovaná doba funkčnosti týchto zariadení. Pričom samozrejme požiarnu odolnosť strešného plášťa možno dosiahnuť aj ochladzovaním stabilným hasiacim zariadením.
    A na margo tejto témy ak by takýto strešný plášť po určitej dobe prehorel, či sa porušila jeho celistvosť tak predsa tak vzniknú otvory na odvod tepla a splodín horenia, je teda naozaj nutná požiarna odolnosť strešného plášťa ak je v ňom ZOTaSH?

    48.) Ako je myslené znenie § 47 ods. 1 vyhlášky PBS

    Pre objasnenie dôvodu otázky:

    Vyhláška PBS v prílohe č. 1 v bode 1 písm. d) hovorí, že samostatným požiarnym úsekom musia byť vo všetkých stavbách inštalačné šachty a kanály. Avšak § 47a v ods. 1 hovorí, že: “Inštalačný kanál a inštalačná šachta, ktoré tvoria samostatný požiarny úsek, musia byť vyhotovené…” prečo je však v tejto vete slovné spojenie “ktoré tvoria” keď príloha jednoznačne hovorí o tom, že musia tvoriť?

    Dá sa to totiž chápať i tak, že ak inštalačný kanál a najmä šachta bude v každom prechode cez požiarny strop protipožiarne utesnená a protipožiarne utesnené na týchto miestach budú aj rozvody inštalácií v nej vedúce tak inštalačná šachta nemusí tvoriť samostatný požiarny úsek?

    Alebo je to len nepovšimnutá formulácia vety, ktorá to trochu zaplieta?

    49.) Ako má byť chápaný § 74 ods. 2 vyhlášky PBS

    Pre objasnenie dôvodu otázky:
    § 74 ods. 2 vyhlášky hovorí, že: ” Smer úniku musí byť vyznačený v vlastným zdrojom svetla”, vlastný zdroj svetla? nie skôr na svetelnom zdroji s vlastným záložným zdrojom elektrickej energie alebo s trvalou dodávkou elektrickej energie podľa STN 92 0203:2013? A ako má byť chápané také zariadenie? Dá sa to totiž interpretovať i, že na núdzových osvetleniach realizovaných podľa STN EN 1838, STN EN 50171 a 2, STN EN 60598-2-22 v prípadoch uvádzaných v § by mal byť vyznačený i smer úniku, ale to iba v prípade ak takéto núdzové osvetlenie je s daným označením smeru úniku dodávané od výrobcu (kvôli dodržaniu svietivosti) alebo tiež i tak, že sa jedná o úplne iné zariadenie.

    50.) Ako má byť chápaná čiastočne požiarne otvorená plocha pri novostavbách podľa čl. 4.1.3 písm. a) a c) STN 92 0201-4? Pretože norma STN 73 0855 je už zrušená.

    51.) Ako postupovať v prípade určovania počtu evakuovaných osôb ak sa jedná o viacpodlažnú stavbu, ktorá tvorí jeden požiarny úsek ako celok? Účel stavby je obchod.
    Pre objasnenie dôvodu otázky:
    Položka 6.1 STN 92 0241 hovorí o určovaní osôb pre predajné plochy, pričom so zväčšujúcou plochou sa mení i hustota osôb – viď položky 6.1.1 (tie sa potom sčítavajú). Ak však stavba má viac podlaží a plocha každého podlažia je rovnaká napr. 1600 m2 tak pre druhé podlažie platí už len položka 6.1.1 c) a d) a pre ďalšie vyššie podlažia potom už len položka 6.1.1 písm. d)? Alebo treba na každom takomto podlaží začať od položky 6.1.1a?

    51a.) Poznámka 31 v položke 6.1 STN 92 0241 je myslená ako?
    Pre objasnenie dôvodu otázky:
    Má sa teda jednoznačne do predajnej plochy započítavať celá plocha predajne – predajná plocha t.j. vrátane plochy predajne kde budú napr. vešiaky so šatstvom?

    52.) Jedná sa i u položky 12.1 STN 92 0241 o napočítavanie osôb, kde so zväčšujúcou sa plochou sa mení i hustota osôb rovnako ako u položky 6.1 STN 92 0241?.
    Pre objasnenie dôvodu otázky:
    Ak plocha skladu je napr. 800 m2. Tak počet osôb v ňom sa určí ako 800/50 alebo sa určí ako (150/10 + 650/50)?

    53.) Ako chápať úvodné ustanovenia posledných zmien projekčných noriem radu STN 73 08…?
    Pre objasnenie dôvodu otázky:
    Napr.: Znenie zmeny Z8 STN 73 0833 znie:

    „Táto norma platí pre navrhovanie požiarnej bezpečnosti zmien budov na bývanie a ubytovanie, v ktorých požiarna bezpečnosť bola navrhnutá podľa tejto normy, najmenej pre stavby, ktorých projektová dokumentácia bola dokončená po 31.12.1981 a stavebné povolenie na stavbu bolo vydané najneskôr do 31.12. 2001.“

    Obdobne znejú i úvodné ustanovenia ostatných projekčných noriem radu 73 08…
    Pretože z uvedeného znenia vyplýva, že ak sa stavba pôvodne kancelárskeho charakteru na ktorú bolo vydané stavebné povolenie v roku 1985 v dnešnej dobe len účelovo mení na stavbu na ubytovanie, tak nie je možné použiť pri jej riešení protipožiarnej bezpečnosti zmeny účelu užívania normu STN 73 0802 v nadväznosti na STN 73 0833. Takže takáto stavba smie byť riešená len v zmysle vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Mám pravdu? Pretože uvedené vychádza z citácie úvodného ustanovenia STN 73 0833 Z8 – Táto norma platí pre navrhovanie požiarnej bezpečnosti zmien budov na bývanie a ubytovanie, v ktorých požiarna bezpečnosť bola navrhnutá podľa tejto normy, najmenej pre stavby, ktorých projektová dokumentácia bola dokončená po 31.12.1981 a stavebné povolenie na stavbu bolo vydané najneskôr do 31.12. 2001.“ (A pôvodná kancelárska budova z nášho príkladu by bola predsa v 1985 navrhnutá len podľa 73 0802 a nebola navrhnutá i podľa 73 0833 keďže sa jednalo o kancelársku budovu.)

    54.) Ako postupovať pri určovaní stupňa protipožiarnej bezpečnosti novostavby jednopodlažnej vstavanej podzemnej garáže pre vozidlá skupiny 1 ktorá je súčasťou napr. obchodného centra?

    Pre objasnenie dôvodu otázky:
    Stupeň PBS pre takúto garáž sa určuje podľa tab. 5 STN 92 0201-2. Avšak pri položke „s požiarnou výškou nad/do 6m“ sa jedná o požiarnu výšku nadzemnej časti stavby alebo o požiarnu výšku podzemnej časti stavby (keďže garáž je v podzemí)?

  3. Autor: PrevenciaNR dňa

    55.) Poprosím i o vysvetlenie druhej vety § 52 ods. 1 vyhlášky PBS.

    Pre vysvetlenie:
    Uvedený paragraf vyhlášky hovorí o tom, že požiarno deliace konštrukcie, konštrukcie zabezpečujúce stabilitu chránenej únikovej cesty a obvodové konštrukcie chránenej únikovej cesty musia byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1. Konštrukčné prvky druhu D1, z ktorých sú vyhotovené požiarno deliace konštrukcie chránenej únikovej cesty, môžu byť vyhotovené z nehorľavých látok alebo majú doplnkovú klasifikáciu s1.

    Pretože, ako je myslená táto veta? Má jej význam byť, že konštrukčné prvky z ktorých sú vyhotovené požiarno deliace konštrukcie chránenej únikovej cesty, môžu byť vyhotovené i z horľavých látok ale musia mať doplnkovú klasifikáciu s1? A ak je teda táto veta myslená takto, netreba zmeniť jej formuláciu aby bola lepšie pochopiteľná? A o akých požiarno deliacich konštrukciách je reč? Bavíme sa v zmysle čl. 5.1.1. STN 92 0201-2 o požiarnych stenách, požiarnych stropoch, obvodových stenách zabezpečujúcich stabilitu CHÚC alebo nezabezpečujúcich stabilitu CHÚC alebo o oboch?

    56.) A ešte jedna otázka viac menej len na zamyslenie: Nie je vhodné upraviť spôsob, určovania hodnôt odberu vody a objemu nádrže zdroja vody v zmysle tab. 2 STN 92 0400 a to napr. nasledovne:

    Množstvo vody na hasenie požiarov by sa určovalo nie len v závislosti od plochy najväčšieho požiarneho úseku v stavbe a od druhy stavby ale aj od pravdepodobnosti vzniku a rozšírenia požiaru v stavbe pre výrobné stavby a otvorené technologické zariadenia, od plochy najväčšieho požiarneho úseku v stavbe a súčiniteľa horľavých látok pre nevýrobné stavby a od plochy najväčšieho požiarneho úseku v stavbe a súčiniteľa nebezpečenstva pre jednopodlažné sklady, poprípade i v závislosti od priemerného požiarneho zaťaženie týchto priestorov.

    Pretože, ak si predstavíme napr. jednopodlažnú výrobnú stavbu o ploche požiarneho úseku napr. 1200 m2 kde charakter výroby je strojársky a je tu nízky súčiniteľ p1= 0,4 a priemerné požiarne zaťaženie p = cca 35 kg/m2 tak pre takúto prevádzku sa v zmysle tab. 2 STN 92 0400 stanovuje rovnaké množstvo vody na hasenie požiarov ako pre identickú stavbu s rovnakou plochou požiarneho úseku – 1200 m2 kde charakter výroby je výroba nábytku, súčiniteľ p1= 2,2 a priemerné požiarne zaťaženie p = cca 65 kg/m2 alebo viac.

    Z uvedeného je jasné, že pri rovnakom konštrukčnom vyhotovení stavieb je rozdielne (v niektorých prípadoch i výrazne rozdielne) požiarne riziko medzi ich prevádzkami no rovnaké požiadavky na množstvo vody na hasenie požiarov (spravidla pre dopĺňanie hasičskej techniky pri zásahu).

Pridať komentár