Otázky a odpovede

1. Stavebný výrobok, požiarna konštrukcia, reakcia na oheň, požiarna odolnosť
2. Elektrické inštalácie a dodávka elektrickej energie počas požiaru
3. Požiarne deliace konštrukcie
4. Požiarne uzávery
5. Vzduchotechnika a vetranie
6. Tesnenie prestupov a lineárnych spojov
7. Strechy
8. Zatepľovacie systémy

1. Stavebný výrobok, požiarna konštrukcia, reakcia na oheň, požiarna odolnosť

Čo je stavebný výrobok?
Stavebným výrobkom je každý výrobok vyrobený na účel trvalého a pevného zabudovania do stavby vrátane
a) stavebných látok, dielcov a zariadení,
b) stavebných montovaných celkov zhotovených výrobcom zo stavebných látok, dielcov a zariadení,
ktoré sa uvádzajú na trh a zabudovávajú do stavby ako ucelené časti stavieb,
c) súborov stavebných látok a dielcov uvádzaných na trh ako ucelené systémy, z ktorých sa zhotovuje stavba alebo jej časť.

Čo je trvalé a pevné zabudovanie do stavby?
Trvalým a pevným zabudovaním do stavby sa rozumie použitie, vstavanie, vmontovanie alebo inštalovanie stavebného výrobku do konštrukcie stavby, ak
a) jeho prípadné vyňatie zo stavby je nemožné alebo je možné iba so znížením úžitkových vlastností stavby, alebo
b) činnosti, ktorými sa do stavby stavebný výrobok zabuduje alebo zo stavby vyberie, sú stavebnými prácami.

Všetky výrobky, ktoré sa používanú v stavebníctve sú stavebnými výrobkami?
Nie. Sú to len tie výrobky, ktoré sú uvedené v zozname stavebných výrobkov uvedenom v prílohe č.1 vyhlášky MVRR SR č.558/2009 Z.z. a ktoré ustanovuje Zákon o stavebných výrobkoch v §2

Čo je požiarna konštrukcia?
Požiarna konštrukcia je stavebná konštrukcia, konštrukčný prvok alebo stavebný výrobok, ktorá spĺňa požadované kritéria pre použitie v podmienkach požiaru.

Čo je reakcia na oheň?
V staršej terminológii je to horľavosť. Je to schopnosť výrobku za určených podmienok prispievať vlastným rozkladom k ohňu, ktorému je vystavený.

Čo je požiarna odolnosť?
Je schopnosť predmetu spĺňať daný čas požadovanú stabilitu, celistvosť, tepelnú izoláciu alebo iné očakávané požiadavky určené normovou skúškou požiarnej odolnosti bez porušenia jeho funkcie .

2. Elektrické inštalácie a dodávka elektrickej energie počas požiaru

Čo je to trvalá dodávka elektrickej energie počas požiaru?
Trvalá dodávka elektrickej energie je proces dodávky energie, ktorý je zabezpečený napájacími zdrojmi elektrickej energie, vypínaním elektrickej energie počas požiaru, elektrickým napájaním a ovládaním zariadení v prevádzke počas požiaru, trasami káblov a umiestnením elektrických rozvádzačov na napájanie a ovládanie elektrických zariadení v prevádzke počas požiaru.

Sú elektrické káble stavebným výrobkom?
Áno sú to tie káble, ktoré sú uvedené v zozname stavebných výrobkov uvedenom v prílohe č.1 vyhlášky MVRR SR č.558/2009 Z.z.

Je dôležité správne uloženie kábla, ktorý má zabezpečiť trvalú dodávku elektrickej energie počas požiaru?
Áno. Nestačí len použiť vhodný kábel na požadovaný účel, ale je dôležitý aj spôsob jeho uloženia vzhľadom na požadovanný čas funkčnej odolnosti.

Je potrebné aby v chránenej únikovej ceste viedli káble s požiadavkymi na odolnosť voči šíreniu plameňa?
Ak predpokladáme, že v chránenej únikovej ceste by nemalo dôjsť k požiaru, tak je zbytočné požadovať aby tam boli inštalované káble s takouto požiadavkou.

Je potrebné pri rekonštrukcii elektrickej inštalácie v stavbách použiť pre požadované núdzové osvetlenie káble s vlastnosťou PH?
Áno, pokiaľ však inštalované núdzové svietidlá majú vlastný záložný zdroj (samostatné núdzové svietidlá) nie je použitie káblov s vlastnosťou PH potrebné.

Čo je to trieda reakcie na oheň u káblov?
Trieda reakcie na oheň u káblov znamená globálny parameter hodnotenia kábla s pohľadu celkovej a maximálnej trvorby tepla a dymu, rýchlosti rozvoja požiaru a šírenia plameňa.

Čo sú doplnkové klasifikácie k triede reakcie na oheň u káblov?
Sú to doplnkové hodnotiace kritériá káblov na optickú hustotu dymu s klasifikáciou (s1, s1a, s1b, s2, s3), tvorbu horiacich kvapiek/častíc s klasifikáciou (d0, d1, d2) a tvorbu kyslých splodín horenia (obsah halogénov) (a1, a2, a3).

Ktorý kábel je bezhalogénový?
Ten čo vyhovuje doplnkovej klasifikácii s označením a1.

Ktorý kábel vyhovuje požiadavke na vlastnosť BH?
Ten čo vyhovuje doplnkovej klasifikácii s označením a1 a s1.

Existujú nehorľavé káble?
Nie. Každý kábel vyrobený na báze plastov je horľavý, len niektoré majú zlepšené správanie sa pri horení (napr. príslušnú triedu reakcie na oheň alebo funkčnú odolnosť v požiari)

3. Požiarne deliace konštrukcie

Čo je požiarna deliaca konštrukcia?
Požiarna deliaca konštrukcia obraničuje požiarny úsek s cieľom zabrániť šíreniu požiaru mimo napadnutého požiarneho úseku vo vodorovnom aj vo zvislom smere.

Čo patrí medzi požiarne deliace konštrukcie?
- požiarne steny,
- požiarne stropy,
- obvodové steny.

4. Požiarne uzávery

Čo je to požiarny uzáver ?

Je to:
1. dverová zostava s pohyblivou konštrukciou uzatvárajúcou trvalý otvor v požiarne deliacej konštrukcii určený najmä na prechod osôb, alebo dopravných prostriedkov, ktorá v uzatvorenom stave bráni šíreniu tepla, bráni prieniku dymu, bráni šíreniu tepla a prieniku dymu, obmedzuje šírenie tepla, obmedzuje šírenie tepla a bráni prieniku dymu, bráni prenosu plameňa alebo bráni prenosu plameňa a prieniku dymu („požiarne dvere“)
2. oknová zostava s pohyblivou konštrukciou s priehľadným materiálom, alebo priesvitným materiálom uzatvárajúcou trvalý otvor v požiarne deliacej konštrukcii určený najmä pre prechod svetla, ktorá v uzatvorenom stave bráni šíreniu tepla, bráni prieniku dymu, bráni šíreniu tepla a prieniku dymu, obmedzuje šírenie tepla, obmedzuje šírenie tepla a bráni prieniku dymu, bráni prenosu plameňa alebo bráni prenosu plameňa a prieniku dymu („požiarne okno“)
3. zostava požiarnej klapky s pohyblivou konštrukciou uzatvárajúcou trvalý otvor v požiarne deliacej konštrukcii, cez ktorú prechádza potrubie vetracieho systému zaisťujúceho dodávku, alebo výmenu vzduchu, alebo uzatvárajúcou potrubie s požiarnou odolnosťou vetracieho systému zaisťujúceho dodávku, alebo výmenu vzduchu, ktorá v uzatvorenom stave bráni šíreniu tepla, bráni prieniku dymu, bráni šíreniu tepla a prieniku dymu, obmedzuje šírenie tepla, obmedzuje šírenie tepla a bráni prieniku dymu, bráni prenosu plameňa alebo bráni prenosu plameňa a prieniku dymu („požiarna klapka“)
4. zostava uzáveru dopravníkového systému s pohyblivou konštrukciou uzatvárajúcou trvalý otvor v požiarne deliacej konštrukcii, cez ktorú prechádza mechanická dopravníková trať určená na dopravu tuhého materiálu alebo sypkého materiálu, alebo uzatvárajúcou potrubie určené na pneumatickú dopravu sypkého materiálu, ktorá v uzatvorenom stave bráni šíreniu tepla, obmedzuje šírenie tepla alebo bráni prenosu plameňa („dopravníkový uzáver“)
5. zostava oddeľujúcej konštrukcie odlišného vyhotovenia alebo určenia ako požiarne uzávery uvedené v v bodoch 1 až 4, s pohyblivou konštrukciou uzatvárajúcou trvalý otvor v požiarne deliacej konštrukcii určený najmä na prechod osôb, dopravných prostriedkov alebo materiálu, ktorá v uzatvorenom stave bráni šíreniu tepla, bráni prieniku dymu, bráni šíreniu tepla a prieniku dymu, obmedzuje šírenie tepla, obmedzuje šírenie tepla a bráni prieniku dymu, bráni prenosu plameňa alebo bráni prenosu plameňa a prieniku dymu ( „požiarny uzáver“)

Ktoré predpisy a normy platia pre požiarne uzávery ?

Vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb (§45)
STN 92 0201-2, PBS Spoločné ustanovenia, časť 2: Stavebné konštrukcie
Zákon o ochrane pred požiarmi č. 314/2001v znení nesk. Predpisov
Vyhlášku MV SR č. 478/2008 Z. z., o vlastnostiach, konkrétnych podmienkach prevádzkovania a zabezpečenia pravidelnej kontroly požiarneho uzáveru
Zákon o stavebných výrobkoch č. 90/1998 Z. z. v znení zákona č. 173/2008 Z. z..
EN 13 501-2+A1 Klasifikácia požiarnych charakteristík stavebných výrobkov a prvkov stavieb. Časť 2: Klasifikácia využívajúca údaje zo skúšok požiarnej odolnosti (okrem ventilačných zariadení) čl. 7.5.5, 7.5.6 a 7.5.7
EN 13501-3+A1 Klasifikácia požiarnych charakteristík stavebných výrobkov a prvkov stavieb. Časť 3: Klasifikácia využívajúca údaje zo skúšok požiarnej odolnosti výrobkov a prvkov používaných v prevádzkových zariadeniach stavieb. Potrubia s požiarnou odolnosťou a požiarne klapky čl. 7.2.3
EN 1634-1 Skúšanie požiarnej odolnosti a tesnosti proti prieniku dymu zostáv dverí, uzáverov a otváracích okien a prvkov stavebného kovania. Časť 1: Skúšky požiarnej odolnosti dverí, uzáverov a otváracích okien
EN 1634-2 Skúšanie požiarnej odolnosti a tesnosti proti prieniku dymu zostáv dverí, uzáverov a otváracích okien a prvkov stavebného kovania. Časť 2: Charakterizačná skúška požiarnej odolnosti prvkov stavebného kovania
EN 1634-3 Skúšanie požiarnej odolnosti a tesnosti proti prieniku zostáv dverí a uzáverov, otváracích okien a prvkov stavebného kovania. Časť3: Skúšanie tesnosti proti dymu zostáv dverí a uzáverov
EN 1366-2 Skúšanie požiarnej odolnosti prevádzkových zariadení. Časť 2: Požiarne klapky
EN 1366-7 Skúšanie požiarnej odolnosti prevádzkových zariadení. Časť 7: Dopravníkové systémy a ich uzávery

Ako sa klasifikujú požiarne uzávery ?

1. Požiarne dvere a okná:
a) požiarne odolné - brániace šíreniu tepla EI1, EI2
- obmedzujúce šírenie tepla EW
- brániace prenosu plameňa E
b) dymotesné - brániace prieniku dymu Sm, Sa
c) kombinované - brániace šíreniu tepla a prieniku dymu EI1Sa, EI2Sa, EI1Sm, EI2Sm,
- obmedzujúce šírenie tepla a brániace prieniku dymu EW Sa EW Sm
- brániace prenosu plameňa a brániace prieniku dymu E Sa, E Sm

2. Požiarne dvere výťahovej šachty:
a) požiarne odolné - brániace šíreniu tepla EI1, EI
- obmedzujúce šírenie tepla EW
- brániace prenosu plameňa E

3. Požiarne klapky:
a) požiarne odolné - brániace šíreniu tepla EI
- obmedzujúce šírenie tepla EW
- brániace prenosu plameňa E
b) dymotesné - brániace prieniku dymu S
c) kombinované - brániace šíreniu tepla a prieniku dymu EI S
- obmedzujúce šírenie tepla a brániace prieniku dymu EW S
- brániace prenosu plameňa a brániace prieniku dymu E S

4. Dopravníkové uzávery:
a) brániace šíreniu tepla EI, EI1, EI2
b) obmedzujúce šírenie tepla EW
c) brániace prenosu plameňa E

Čo znamenajú jednotlivé klasifikačné kritéria ?

Celistvosť E je schopnosť prvku stavebnej konštrukcie, ktorý má požiarnu deliacu funkciu, odoláva požiaru pôsobiacemu z jednej strany bez jeho prenosu na neexponovanú stranu v dôsledku prieniku plameňov alebo horúcich plynov. Tie môžu spôsobiť vznietenie neexponovaného povrchu alebo akéhokoľvek materiálu nachádzajúceho sa v jeho blízkosti.

Izolácia I je schopnosť prvku konštrukcie odolávať požiaru pôsobiacemu len z jednej strany bez prenosu požiaru ako dôsledku významného prestupu tepla z exponovanej strany na neexponovanú. Prestup tepla musí by obmedzený tak, aby sa ani neexponovaná strana ani nijaký materiál v jej tesnej blízkosti nevznietili. Prvok musí zabezpečiť aj tepelnú bariéru dostatočnú na ochranu ľudí v jeho blízkosti. Izolácia prvkov okrem dverí, uzáverov a uzáverov dopravníkových systémov. Pre všetky deliace prvky okrem dverí a uzáverov sa za medzný stav na určenie izolácie považuje vzrast priemernej teploty na neexponovanom povrchu, obmedzený na 140 °C nad začiatočnú priemernú teplotu, pričom vzrast maximálnej teploty v ktoromkoľvek bode je obmedzený na 180 °C nad začiatočnú priemernú teplotu.

Radiácia W je schopnosť prvku konštrukcie odolávať požiaru pôsobiacemu len z jednej strany a znížiť pravdepodobnosť prenosu požiaru ako dôsledku vyžiareného tepla významnej hodnoty buď cez prvok, alebo z jeho neexponovanej strany na materiály ležiace v jej blízkosti. Prvok môže by potrebný aj na ochranu ľudí v okolí. Prvok, ktorý spĺňa kritériá izolácie I, I1 alebo I2, súčasne sa považuje za schopný vyhovieť požiadavke W v tom istom časovom intervale.

Tesnosť proti prieniku dymu S je schopnosť prvku znížiť alebo vylúčiť prechod plynov, alebo dymu z jednej strany prvku na druhú.
Sa posudzuje tesnosť proti prieniku dymu len pri teplote okolia.
Sm posudzuje tesnosť proti prieniku dymu aj pri teplote okolia, aj pri teplote 200 °C.

Izolácia EI1,EI2

V špecifickom prípade dverí a uzáverov sa definujú dve úrovne kritéria izolácie. Klasifikácia sa špecifikuje pomocou indexov 1 a 2 na označenie podtriedy.

Ak výsledky skúšky vedú k rozdielom v časoch porušenia pre I1 a I2, prvok môže mať viac ako jednu klasifikáciu. Napríklad dvere, pri ktorých sa porušilo prvé kritérium izolácie po 50 minútach a druhé kritérium po 70 minútach (porušenie E po 95 minútach), zatriedia sa ako
EI1 45 / EI2 60 / E 90.
Ak rozdiel vlastností nevedie k rozdielu v klasifikácii, prvok sa zatriedi s indexom najprísnejšej požiadavky. Index 1 tu vyjadruje, že dvere vyhovujú aj druhému kritériu izolácie. Napríklad dvere, pri ktorých sa porušilo prvé kritérium izolácie po 50 minútach a druhé kritérium po 55 minútach (porušenie E po 70 minútach), zatriedia sa ako EI1 45/E 60.

I1 Vzrast priemernej teploty na neexponovanej strane dverového krídla je obmedzený na 140 °C nad začiatočnú priemernú teplotu, so vzrastom maximálnej teploty v ktoromkoľvek mieste dverového krídla obmedzeným na 180 °C. Nijaké meranie teploty v pásme 25 mm od hranice viditeľnej časti dverového krídla sa neberie do úvahy. Vzrast teploty v ktoromkoľvek mieste zárubne je obmedzený na 180 °C, meria sa vo vzdialenosti 100 mm od viditeľnej hrany dverového krídla (na neexponovanej strane), ak zárubňa je širšia ako 100 mm, inak sa meria na rozhraní rámu a podpornej konštrukcie.
I2 Vzrast priemernej teploty na neexponovanej strane dverového krídla je obmedzený na 140 °C nad začiatočnú priemernú teplotu, so vzrastom maximálnej teploty v ktoromkoľvek mieste dverového krídla obmedzeným na 180 °C. Nijaké meranie teploty v pásme 100 mm od hranice viditeľnej časti dverového krídla sa neberie do úvahy. Vzrast teploty v ktoromkoľvek mieste zárubne je obmedzený na 360 °C, meria sa vo vzdialenosti 100 mm od viditeľnej hrany dverového krídla (na neexponovanej strane), ak zárubňa je širšia ako 100 mm, inak sa meria na rozhraní zárubne a podpornej konštrukcie.

Čo je to samouzatváranie?
Samouzatváranie je schopnosť odblokovať otvorenú polohu dverí a uzáverov a zaistiť ich spoľahlivé zavretie v prípade požiaru alebo dymu bez ohľadu na funkcieschopnosť primárneho zdroja energie. Je tu zahrnutá aj schopnosť zatvárať dvere alebo uzáver z určeného miesta. Požiadavky na vlastnosti na klasifikáciu samouzatvárania C0 až C5 sú určené v EN 14600. Závisia od druhu navrhovaného použitia dverí. Klasifikácia samouzatvárania sa spracúva nezávisle od klasifikácie E, EI a EW.

Dvere vybavené uzatváracím zariadením, spĺňajúce kritérium samouzatvárania, klasifikujú sa ako E-C… EI1-C…, EI2-C… alebo EW-C, napríklad EI230-C5.

5. Vzduchotechnika a vetranie

Čo je to požiarne vetranie?
Je špeciálna činnosť, nutná pre vykonanie plánovaného usmernenia a odvedenia dymu a tepla zo stavby, ktorou sa zabezpečuje:
zamedzenie požiaru horúcim dymom,
obnovenie viditeľnosti v zásahovom priestore,
zníženie teploty v zásahovom priestore,
obmedzenie možného ohrozenia osôb splodinami horenia,
obmedzenie rizika vzniku celkového vzplanutia,
zníženie škôd spôsobených požiarom.

Aké poznáme vetranie?
Vetranie môže byť prirodzené a nútené. K prirodzenému vetraniu postačuje iba vytvorenie vhodných otvorov, ktorými sa dym a teplo samovoľne odvádza. Pri nútenom vetraní sa k riadeniu pohybu dymu a tepla využíva špeciálna technika (ventilátory atď.).

Čo je to dym?
Dym je zmes plynných splodín horenia a splodín tepelného rozkladu s pevnými časticami a vzduchom. Dym charakterizujeme teplotou, hustotou a chemickým zložením.

Aké sú najdôležitejšie úlohy požiarneho vetrania?
Udržanie horúcej vrstvy splodín horenia a dymu s dopredu stanovenou výškou nad podlahou alebo udržovanie bezdymovej vrstvy nad podlahou vo výške potrebnej pre evakuáciu osôb.

Korigovať teplotu vrstvy horúcich plynov pod strechou alebo stropom objektu tak, aby bolo zamedzené alebo aspoň dočasne zabránené porušenie a zrútenie nosnej konštrukcie v dôsledku prekročenia kritických teplôt materiálu.

Umožniť hasičom nájsť ohnisko požiaru a bezpečnejší prístup k nemu v zadymenom priestore.

Zmenšiť rozsah škôd na uskladnených materiáloch a tovaru, ktoré vznikajú jednak priamym pôsobením tepla a dymu a jednak nepriamo, v dôsledku nepresného hasenia prúdom vody v zadymenom priestore.

Zmenšiť rozsah škôd spôsobených vodou pri otvorení sprinklerovým hasiacim zariadením aj mimo oblasť nad horiacim materiálom vďaka šíriacim sa horúcim splodinám horenia pod stropom miestnosti.

Znížiť riziko prenosu požiaru v stavbe šírením vrstvy horúcich plynov pod stropom miestnosti alebo prenosu požiaru na strešný plášť.

Udržovať príjemnú makroklímu behom roka (využitie systémov nielen pre podmienky požiaru, ale tiež pre bežné vetranie vo výrobnom procese).

Čo môže ovplyvniť vetranie?
Aby bolo vetranie účinné, musíme zabezpečiť dostatočne veľké otvory pre odvod dymu a tepla mimo horiacu stavbu. Na účinnosť vetrania teda vplýva veľkosť a umiestnenie otvorov v konštrukcii stavby. Okrem toho vplývajú aj iné faktory a to smer a sila vetra, atmosférický tlak a iné.

Aký je najpoužívanejší spôsob prirodzeného vetrania?
Najpoužívanejší spôsob prirodzeného vetrania je riadenie pohybu splodín horenia strešnými odvetrávacími klapkami. Využíva sa hlavne v jednopodlažných stavbách (výrobné, nevýrobné stavby). Je založený na prirodzenom vztlaku plynov v závislosti na teplote. Používa sa tam, kde je nad stropom (alebo strešným plášťom) voľný priestor, kde môže dym unikať.

Na čo slúžia dymové zásteny (zábrany, priehradky)?
vytvárajú zásobník dymu jeho zadržaním a obmedzením jeho pohybu,
vedú dym určitým smerom,
zabraňujú alebo spomaľujú vniknutie dymu do iného priestoru alebo dutiny.

Aké je použitie dymový zásten?
ohraničenie zásobníkov dymu (dymových sekcií),
smerovacie, okrajové a tesniace zásteny,
uzatvorenie chodieb, obchodných jednotiek, pohyblivých schodísk, schodiskových a výťahových šachiet.

Ako sa delia dymové zásteny?
pohyblivé,
nepohyblivé.

Čo je to komínový efekt?
Komínový efekt vzniká hlavne pri výškových stavbách. Dym sa tu chová odlišne ako v nízkopodlažných stavbách. Tento efekt sa vyskytuje vo všetkých typoch stavieb, ale najväčší význam má pre výškové stavby. Komínový efekt je silné vertikálne prúdenie vzduchu v smere od päty k streche stavby, ktorého veľkosť závisí na jej výške. Pri vzniku požiaru je práve dôležitý veľký rozdiel teplôt vo vnútri a mimo stavby – zosilnenie efektu.

6. Tesnenie prestupov a lineárnych spojov

Čo sú tesnenia prestupov a lineárnych spojov?
Tesnenie prestupu je požiarna konštrukcia, ktorej účelom je zabrániť šíreniu požiaru do iného požiarneho úseku v miestach, kde inštalácie prestupujú cez požiarne deliace konštrukcie (PDK). Sú to najmä káble, kovové rúry a plastové rúry prestupujúce cez požiarne steny a stropy.
Lineárny spoj (ľudovo „škára“) je styk dvoch PDK, napr. dvoch požiarnych stien, steny so stropom, ale aj iného stavebného prvku s požiarnou odolnosťou, napr. „škára“ medzi prestupujúcou požiarnou izoláciou a stenou.

Ktoré prestupy sa musia požiarne tesniť a ktoré sa musia označovať?

Podľa §40 vyhlášky MVSRR č.94/2004 Z.z. sa musia tesniť všetky prestupy cez požiarne deliace konštrukcie. Označovať sa musia len prestupy cez otvory, ktorých plocha je najmenej 0,04 m2. Pokiaľ je to možné, odporúčame kvôli evidencii označovať všetky prestupy. Ďalej odporúčame všetky označené prestupy nafotiť a archivovať.

Musia sa požiarne utesniť aj prestupy plastových rúr cez stropy ak sú betónované?
Áno musia. Plastová rúra hneď na začiatku požiaru zhorí a ostane nechránený otvor, ktorý vytvára požiarny most1) pre šírenie požiaru do iného požiarneho úseku. Vhodné je nasadiť protipožiarnu manžetu na plastovú rúru na spodnej strane stropu.
1) Poznámka.- Časť požiarnej deliacej konštrukcie, ktorá nespĺňa požadovanú požiarnu odolnosť

Ktoré predpisy a normy platia pre požiarne tesnenia prestupov a lineárnych spojov?

Vyhláška MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, §40
STN 92 0201-2, PBS Spoločné ustanovenia, časť 2: Stavebné konštrukcie
Zákon o ochrane pred požiarmi č. 314/2001
Vyhláška MV SR č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii, príloha 8 ods. I. a) 2 v znení vyhl. MV SR č. 591/2005
Zákon o stavebných výrobkoch č. 90/1998 v znení neskorších predpisov.
STN EN 13 501-2+A1, čl. 7.5.8 a 7.5.9 – klasifikačná norma
EN 1366-3 – vydanie 2009 – skúšobná norma pre prestupy
EN 1366-4 – skúšobná norma pre tesnenie lineárnych spojov
STN 38 2156 Káblové kanály, šachty, mosty a priestory.

Aké sú skúšobné predpisy pre tesnenia prestupov a lineárnych spojov?

V minulosti boli v rôznych štátoch platné rôzne postupy pre skúšanie požiarnej odolnosti. Dnes na Slovensku platia len klasifikácie podľa STN EN 13 501-2+A1. Všetky ostatné stratili platnosť ukončením prechodného obdobia pred niekoľkými rokmi. Podobná situácia je aj v ČR. Inak je to v tzv. “starých” členských štátoch EÚ, ktoré majú ešte majú platné obdobia a doteraz používajú rôzne produkty skúšané napr. podľa DIN, BS, NF . Tieto výsledky sú na Slovensku neplatné.
Skúšobná norma STN EN 1366-3 bola v roku podstatne zmenená. Klasifikácie podľa starej verzie normy sú ešte platné, ale nesmie sa predlžovať ich platnosť. Preto do r. 2014 súbežne existujú klasifikácie podľa dvoch rôznych skúšobných metód.

Platné normy:

Skúšobný predpis pre tesnenie prestupov: STN EN 1366-3, nové znenie má platnosť od 09.2009
Skúšobný predpis pre tesnenie spojov: STN EN 1366-4
Klasifikácia prestupov: STN EN 13 501-2+A1 čl. 7.5.8
klasifikácia spojov: STN EN 13 501-2+A1 čl. 7.5.9

Čo je klasifikácia?

Nový systém preukazovania požiarnej odolnosti zaviedol dvojstupňový postup. Je oddelený skúšobný postup od jeho vyhodnotenia (klasifikácie).
Požiarna odolnosť systému tesnenia prestupov sa preukazuje skúškou podľa skúšobnej normy. Spravidla sa pri jednej skúške skúša viacero stavebných situácií, rozmerov a materiálových kombinácií, ktoré dosahujú rôzne výsledky. V skúšobnom protokole nie sú vyhodnotené výsledky. Uvedené sú len namerané hodnoty. Skúšobný protokol je dôverný doklad, ktorého majiteľom je objednávateľ skúšky a nezverejňuje sa.
Autorizovaná osoba (napr. skúšobňa) vyhodnotí výsledky uvedené v skúšobných protokoloch a zatriedi (klasifikuje) systémy podľa klasifikačnej normy alebo normy pre rozšírenú aplikáciu.

Pre klasifikáciu sú platné pravidlá pre:

priamu aplikáciu výsledkov skúšok (DIAP – direct aplication)
rozšírenú aplikáciu výsledkov skúšok (EXAP – extended aplication)

Ako mám zvoliť správny produkt a systém?
Pre rozhodovanie sú dôležité viaceré hľadiská, najmä:

Požiarna odolnosť – nesmie byť nižšia ako požiarna odolnosť požiarnej deliacej konštrukcie ( viď. §40 vyhl. 94/2004 Z.z.). Požiadavka by sa mala dať zistiť v projekte požiarnej ochrany.
Podporná konštrukcia – odlišujú sa systémy pre vodorovné konštrukcie (požiarne stropy) a zvislé konštrukcie (požiarne steny).
Konštrukcia podpornej konštrukcie – zvlášť sa skúšajú tesnenia pre rôzne konštrukcie, ako napr. murovaná stena, sadrokartónová stena, šachtová stena, betónový strop
Rozmery stavebného otvoru – rôzne systémy sú obmedzené pre rôzne veľkosti otvorov
Prestupujúca inštalácia (kábel, plastová rúra, kovová rúra)
Druh spoja konštrukcií – škára s dilatáciou alebo bez dilatácie, styk požiarnej steny s trapézovým plechom
Druh prostredia – interiér, exteriér, priemyselné prostredie, špecifické požiadavky
Rozobrateľnosť tesnenia – opakovane rozoberateľné, dokladanie káblov
Dymotesnosť
Jedostranná montáž

Čo je podporná konštrukcia? Aké sú typy?

Podporná konštrukcia je stena alebo strop, v ktorom sa daný systém utesňovania skúšal reprezentuje požiarnu stenu (strop) v praxi. Každý systém bol odskúšaný v konkrétnej podpornej konštrukcii. Tak sa musí používať aj v praxi.

Podporné konštrukcie sú definované v skúšobných normách. Bežné podporné konštrukcie sú:

Požiarny strop – železobetónová konštrukcia hrúbky 150 mm
Požiarna stena – poznáme niekoľko konštrukcií
masívna stena – napr. z betónu tehly
ľahká priečka – napr. zo sadrokartónu
šachtová stena – nenormová konštrukcia – typicky je prístupná len z jednej strany

V praxi sa vyskytujú aj iné druhy konštrukcií. Napríklad prestup cez drevený trámový strop. V takom prípade treba posúdiť vhodnosť použitia systému a navrhnúť ďalšie opatrenia.

Dovolené zámeny:

Podporná konštrukcia smie byť hrubšia. Ak je podporná konštrukcia tenšia ako pri skúške, treba ju v mieste prestupu zosilniť na požadovanú hrúbku, napr. obkladom protipožiarnymi doskami.
Systém odskúšaný v ľahkej priečke je možné použiť v masívnej stene.
Otvory smú byť menšie než je uvedené v klasifikácii.

Môže prestupovať izolácia rúry cez stenu (strop)?
Áno, ak bol tento prípad odskúšaný a klasifikovaný.

Rozoznávajú sa viaceré prípady:

Izolácia je horľavá alebo nehorľavá
Izolácia je lokálna (iba v mieste prestupu) alebo priebežná
Prestupujúca rúra je horľavá alebo nehorľavá

Aké existujú požiarnej odolnosti?

Požiarna odolnosť sa vyjadruje symbolmi a časom v minútach:

E – kritérium celistvosti
I – teplotné kritérium
U/U, U/C, C/U, C/C – konfigurácia koncov potrubí
V,H,T/M,X/F/W – vlastnosti lineárnych spojov konštrukcií

Pre rúry platia kritéria EI a U/U, U/C, C/U, C/C. Najprísnejšie kritérium je U/U. Príklad: EI90 U/U
Pre lineárne spoje platia kritéria EI a V,H,T/M,X/F/W. Príklad EI90 H M10 F W00 až 100 – spoj s požiarnou odolnosťou 90 minút, horizontálny (H), s dilatačným pohybom 10% (M10) zhotovený na stavbe (F) so šírkou od 0 mm do max. 100 mm (W).

Ako sa správne utesní prestup VZT potrubia?

Do úvahy prichádzajú 3 prípady
1. Nechránené potrubie kovové s prierezovou plochou najviac 0,04 m2
Utesniť tak ako kovovú rúru.
2. Nechránené potrubie kovové s prierezovou plochou viac ako 0,04 m2.
Nejedná sa o prestup! V tomto prípade musí byť na potrubí inštalovaná požiarna klapka. Požiarna klapka musí byť namontovaná a utesnená podľa pokynov jej výrobcu (výrobca pri skúške klapku tesnil). Ak napriek tomu nie je medzera medzi klapkou a stenou (stropom) utesnená, treba ju utesniť systémom skúšaným ako lineárny spoj a nie ako prestup.
3. Požiarne chránené potrubie
Izolácia má prechádzať cez stenu (strop). Použiť pokyny platné pre systém požiarnej izolácie potrubia. Ak napriek tomu nie je medzera medzi požiarnou izoláciou a stenou (stropom) utesnená, treba ju utesniť utesniť systémom skúšaným ako lineárny spoj a nie ako prestup.

Ako sa preukazuje zhoda a aká má byť sprievodná dokumentácia?

Zodpovednosť za kvalitu stavebného výrobku nesie výrobca. Stavebný výrobok musí mať preukázanú zhodu. Stavebnými výrobkami sú napr. náter, tmel, manžeta, vankúš, tvarovka.Zodpovednosť za správnu aplikáciu nesie montážna firma – zhotoviteľ požiarnej konštrukcie. Až správnym a vhodným zabudovaním stavebného výrobku sa dosiahne požiarna odolnosť. Montážna firma prehlási, že dodržala všetky požiadavky a deklaruje požiarnu odolnosť. Ako sprievodnú dokumentáciu je vhodné vypracovať deklaráciu požiarnej odolnosti.

Deklarácia požiarnej odolnosti by mala obsahovať najmä údaje:

názov stavby
názov a sídlo zhotoviteľa, zodpovedná osoba
zoznam použitých systémov a dosiahnuté požiarne odolnosti
kópie technických listov systémov
zoznam tesnení – napr. tabuľka
kópie vyhlásení zhody použitých stavebných výrobkov
potvrdenie o zaškolení
prípadne aj zakreslenie skutočného stavu
odporúča sa všetky prestupy nafotiť a archivovať

7. Strechy

Otázka
Odpoveď

8. Zatepľovacie systémy

Otázka
Odpoveď