O čom sa nahlas alebo vôbec nehovorí?

Autor:  | 15.04.2014 | Počet zobrazení: 1 823 | Komentáre: 4

V poslednom období je vo veľkej pozornosti téma energetickej hospodárnosti budov v súvislosti s implementáciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 153,18. 6. 2010).
V tejto súvislosti chcem upozorniť na jednu tému, o ktorej sa však málo hovorí alebo lepšie povedané skôr mlčí ako hovorí. Zvýšenie energetickej hospodárnosti budov nám okrem iného prinesie zvýšené požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií, čo sa v konečnom dôsledku prejaví v potrebe zvýšenej hrúbky tepelnej izolácie napríklad pri zatepľovanom obvodovom plášti v kontaktnom tepelnoizolačnom systéme (ETICS).
Pre zaujímavosť uvediem, že na dosiahnutie úrovne cieľových hodnôt pre budovy s takmer nulovou potrebou energie bude potrebná vrstva tepelnej izolácie s hrúbkou 240 až 270 mm v ETICS a 370 až 410 mm v strešnom plášti. V tejto súvislosti momentálne prebieha medzi odborníkmi vážna diskusia, aký vplyv to môže mať na celkové riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby v prípade, ak na vyhotovenie ETICS bude použitý horľavý tepelnoizolačný materiál.
Aj keď by sa zdalo, že toto je tá téma, na ktorú chcem upozorniť, nie je to tak. Mňa skôr zaujíma ďalšia súvislosť, ktorá nie je v takej pozornosti, ale je nemenej závažná. Od 1.1.2014 totiž platí nová základná požiadavka na stavbu, ktorú zaviedlo NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 305/2011. Touto základnou požiadavkou je Trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov.
V tejto súvislosti stavba musí byť navrhnutá, zhotovená a zdemolovaná tak, aby bolo využívanie prírodných zdrojov trvalo udržateľné a aby sa zabezpečilo najmä:
a) opakované použitie alebo recyklovateľnosť stavieb, ich materiálov a častí po demolácii;
b) trvanlivosť stavieb;
c) používanie ekologických surovín a druhotných materiálov v stavbách.

Vie mi niekto zodpovedný dnes odpovedať, či použitie každého tepelnoizolačného materiálu v ETICS na dosiahnutie cieľových hodnôt tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií je možné z pohľadu tejto novej základnej požiadavky na stavbu? Ktoré z nich spĺňajú požiadavku na bezproblémovú recyklovateľnosť, trvanlivosť a ekologickosť? Je to niekde stanovené?
Spĺňa to polystyrén, fenolová pena alebo kamenná vlna?

Skúsme sa zamyslieť na týmto rébusom!!!

Fero Gilian

Reakcie k článku

  1. Autor: anna.hrncarova dňa

    Dobrý deň, polystyrén v dnešnej dobe robí nemalé problémy na stavbách a bude sa to len zhoršovať.Osobne si myslím, že sa v budúcnosti bude tlačiť do kvalitnejších materiálov bie obalových konštrukcií, ale nosných konštrukcií a samotnú izoláciu budeme skovávať do vnútra konštrukcie. Netrúfam si povedať, ktorý materiál sa bude dať považovať za ekologický, recyklovatelný a zárovaň trvanlivý…v každom prípade, to bude ťažká úloha.

  2. Autor: AnonymX dňa

    V určitej súvislosti s uvedeným ma napadá tiež jedna otázka na ktorú nech si každý odpovie sám:

    V prípade zateplenia obvodových stien stavby systémom, ktorého tepelná izolácia je triedy reakcie na oheň iná než A1 alebo A2,s1,d0 sa v zmysle prílohy NA.9 STN 13 501-1+A1 mení podľa čl. 2.6 STN 92 0201-2 konštrukčný celok stavby na horľavý. Zmenou konštrukčného celku k horľavému dochádza vo veľkej väčšine prípadov k navyšovaniu požiadaviek na požiarnu odolnosť konštrukcií stavby, keďže sa mení stupeň protipožiarnej bezpečnosti požiarnych úsek v tej istej stavbe na vyšší (nemusí to byť pravidlom u všetkých požiarnych úsekoch v stavbe ale zväčša to tak je). Otázkou je prečo zvyšovať požiadavky na nosné či požiarno deliace konštrukcie vo vnútri stavby – vo vnútri jej požiarnych úsekov, keď zateplením obvodovej steny horľavým izolantom sa nemení požiarne riziko ako také požiarnych úsekov vo vnútri stavby, predsa potom nedôjde k navýšeniu horľavých látok vo vnútri požiarneho úseku, nezvýši sa tepelné namáhanie konštrukcií vo vnútri stavby alebo si myslíte, že hej?

    Nie som lobista za horľavé izolácie v zatepľovacích systémoch, no zmena požiadaviek požiarnej odolnosti na konštrukcie vo vnútri požiarnych úsekov stavby v dôsledku vyššie popísanej zmeny stupňa protipožiarnej bezpečnosti požiarnych úsekov v prípade ak obvodové steny stavby budú zateplené systémom s horľavou tepelnou izoláciou mi nedáva logiku. Stupeň protipožiarnej bezpečnosti požiarnych úsekov sa predsa má zväčšovať hlavne z dôvodu zväčšujúceho sa požiarneho rizika – intenzity požiaru vo vnútri požiarnych úsekov a horľavosti nosných a požiarno deliacich konštrukcií ako celku na stavbe a nie len z dôvodu, že ak celá stavba má požiarne steny, stropy a nosné konštrukcie vo vnútri stavby z konštrukcií triedy reakcie na oheň najviac A2, s1,d0 a my jej obvodové steny zateplíme horľavou izoláciou. Je pravdou, že musí byť i výškové obmedzenie výstavby stavieb s horľavým konštrukciami najmä nosnými a požiarno deliacimi ale to predsa je uložené tab. 3 STN 92 0201-2.

    Myslím, že logika systému mala byť nastavená inak a to tak, že predpisom malo byť jasne dané, že všetky stavby ktoré sa zatepľujú alebo sa na ich obvodové steny uchytáva horľavý materiál musia mať vytvorené okolo svojich požiarne otvorených plôch niečo ako požiarne pásy, nazvime ich pre nemýlenie si pojmov napr. požiarnymi predelmi a že v určitej vzdialenosti (logicky zdôvodnenej výpočtom) od požiarne otvorených plôch obvodových stien stavby po ich stranách musí byť použitý len zatepľovací systém ktorý neprispeje k rozšíreniu požiaru, či už po odvodovej stene všetkými smermi alebo odpadávaním zateplenia.

    Ale trošku „matematiky“:

    Ak by bola na obvodové steny stavby v prípade požiadavky ich zateplenia, požadovaná požiarna odolnosť z vnútornej strany EI, resp. REI namiesto EW, REW, znamenalo by to podľa STN EN 13 501-2 predsa to, čo je popísané v čl. 7.3 danej normy a to, že maximálna teplota takejto obvodovej steny v prípade jej požiaru z jednej strany by bola v ktoromkoľvek jej bode na požiarom nezasiahnutej strane – exteriéry max. 180 °C.

    Citácia nemenovaný zdroj internet:
    Teplota zapálenia EPS – 360°C, jeho mäknutie nastáva už pri teplote nad 100°C. Otáznou a problematickou by bola teda najmä tvorba splodín horenia, a to kedy a v akom množstve začne ľudovo povedené zahrievaný EPS dymiť a aké splodiny horenia vyvíjať. A otáznym by bolo tiež jeho odpadávanie, v dôsledku mäknutia.

    Pojem odstupová vzdialenosť:
    Stanovme do akej vzdialenosti nesmie byť na obvodovej stene od jej požiarne otvorených plôch po ich bokoch materiál (aj tepelná izolácia), ktorá by pôsobením teploty z požiaru začala horieť alebo to sprísnime nebola zahrievaná aby začala vyvíjať veľké množstvo dymu. Nie som v tejto oblasti odborník ale taký výpočet sa zrejme spraviť dá, možno by jeho výsledkom boli údaje, že vo veľkej vzdialenosti po bokoch požiarne otvorených plôch nesmie byť nič horľavé, možno by tie vzdialenosti až tak veľké neboli. Možno by sme potom dospeli k záveru že v blízkosti požiarne otvorených plôch až od akej vzdialenosti Xm po bokoch požiarne otvorených plôch môže byť materiál (i tepelná izolácia) s teplotou vznietenia viac ako 181 °C a že do tejto vzdialenosti naopak smie byť len materiál triedy reakcie na oheň A2,s1,d0 že vo vertikálnej rovine nad takýmito požiarne otvorenými plochami obvodovej steny musia byť opäť len látky triedy reakcie na oheň najviac A2,s1,d0. A následne obmedzme predpisom použitie zateplenia s izoláciou z EPS do určitej logicky zdôvodnenej výšky napr. dĺžka nezastavenej voľnej plochy pred stavbou/0,36násobok a zároveň len pre obvodové steny bez požiarne otvorených plôch a mimo spomínaných „požiarnych predelov“ na iba taký materiál – izolant ktorý pri teplote 180°C produkuje minimum splodín horenia. Pre stavby v požiarne nebezpečnom priestore iných stavieb nech ostanú požiadavky na ne tak ako sú dané v predpisoch. Pri dodržaný vyššie uvedeného by snáď nemuselo pridanie horľavého izolantu na obvodovú stenu nakomplet nehorľavej novostavby meniť jej konštrukčný celok ak by sa upravili definície konštrukčných prvkov.

    Miesto toho máme možnosti kde výškové nevýrobné novostavby napr. kancelárskeho charakteru alebo i iné (okrem bývania a ubytovania) s požiarnymi úsekmi s pv do 60 kg/m2, môžu byť do požiarnej výšky 9m (cca 4 nadzemné podlažia) zateplené s horľavou izoláciou úplne všade a to aj v blízkosti požiarne otvorených plôch ich obvodových stien i ak je stavba delená na viac jednopodlažných požiarnych úsekov, viď i § 44 ods. 6c vyhlášky PBS. Ešte že sa vypracoval manuál k požiadavkám na detaily zateplenie, ktorý sa tak reálne svedomito dodržiava.

    Nehovoriac o tom, že dodatočné zateplenie s EPS je pre celé obvodové steny jestvujúcich stavieb z pred roka 2000 povolené až do výšky 22,5m.

    Ty pozornejší čitatelia snáď chápu na akú logiku systému momentálnych možností predpisov v oblasti PBS narážam.

    A nie nemáte pravdu, toto nie je len problém a chyba HaZZ či tvorcov predpisov, toto je problém nás všetkých. Veď sa stačí len pozrieť na prechodnosť prístupových komunikácií a stav nástupných plôch každý večer na sídliskách a ešte viac na neriešenie problému vybrakovaných a nefunkčných vnútorných zásahových ciest – zároveň i únikových ciest najmä z hľadiska ich nefunkčného odvetrania, najmä vo výškových 12 podlažných bytových domoch. Ešte že je ten EPS „samozhášaví“ ak vôbec.

    Ale to sú len úvahy na hlbšie zamyslenie a rozbor, ktoré ale neriešia nepovšimnuté zistenie autora článku.

  3. Autor: Administrátor appo.sk dňa

    Býva dobrým zvykom na našom Blogu, že sa nehambíme za svoje názory a za svoje meno. Nakoniec je to uvedené aj v pravidlách nášho blogu.
    Autor druhej reakcie na článok sa volá “AnonymX” a týmto ho za všetkých ľudí, ktorí majú svoje skutočné meno pozdravujem. Vlastne ako administrátor by som takýto anonymný príspevok ani nemal akceptovať. Rozhodol som sa však, vzhľadom na jeho široký a odborne pôsobiaci obsah, ho ponechať a dať tak “AnonymoviX” príležitosť na to, aby sa nebál otvorene písať o problematike PBS.

    PS: Pre zaujímavosť uvádzam dosiaľ zavedené kategórie anonymných prispievateľov:
    1. Príslušník HaZZ v utajení
    2. Špecialista PO v ohrození
    3. Ten, čo vie ako to chodí hoci to nefunguje
    4. Priamy účastník Studenej vojny

    Fero Gilian

  4. Autor: Rockwool dňa

    Nie je to nikde stanovené. Táto nová základná požiadavka na stavby sa zatiaľ reálne neuplatňuje – jej reálne zavedenie je vecou budúcich rokov. Podľa marketingu výrobcov sú všetky stavebné výrobky zelené, ekologické, neškodné, recyklovateľné a pod. – vrátane tých čo obsahujú toxické látky s obmedzeným použitím podľa smernice o chemických látkach REACH. Kvalita informáciií v médiách a populárnych stavebných časopisoch a portáloch je pochybná. Odporúčam vyhľadať Karty bezpečnostných údajov o konkrétnych výrobkoch.

    M. Smolka

Pridať komentár