A vraj na Východe nič nie je, ani blesky ani názor štátneho orgánu?

Autor:  | 26.03.2018 | Počet zobrazení: 893 | Komentáre: 2

Niekoľko rokov odbornú verejnosť traumatizovala otázka súvisiaca s ochranou budov pred účinkami atmosférickej elektriny t. j. ochrany pred bleskom. V rámci sociálnej a inej demokracie bol na Slovensku okrem ochrany pred bleskom podľa medzinárodne uznaného vedeckého Franklinovho princípu ochrany pred bleskom podľa súboru STN EN 62305 zavedený nevedecký obchodný biznisový model aktívneho bleskozvodu, ktorý chráni všetko a všade, bez ohľadu na to, či platia fyzikálne zákony.
Toto bolo symbolické technické riešenie pre vnímanie oprávneného záujmu Meč-Fic demokracie vo vzťahu k ochrane občanov SR. Naša asociácia sa 4 roky od vydania STN 34 1398:2014 Ochrana pred účinkami blesku. Aktívne bleskozvody, snažila o zrušenie tejto nebezpečnej STN a zaslúžila o jej zrušenie v roku 2017.
Štát sa to doteraz hanbil priznať, že pre občanov SR pripravil možnosť sa chrániť pred bleskom pomocou „perpetum mobile“ aj napriek tomu, že mal a má povinnosť vydávať technické normy, ktoré nie sú spracované na základe neoverených vedecko-technických teórií predajcov.
Preto nás nesmierne potešilo, že napriek snahám trhu o pokračovanie zavádzania zákazníkov o lepšej účinnosti neúčinných aktívnych bleskozvodov, aj po zrušení nebezpečnej STN 34 1398:2014, sa ozvalo z Východu Slovenska, kde vraj nič nie je, a pritom tam je Národný inšpektorát práce SR, toto konštatovanie:

Ochrana objektov pred účinkami atmosférickej elektriny

Reakcie k článku

  1. Autor: lamacan dňa

    Priznam sa, ze nie celkom mi su jasne posledne odstavce. Neviem, co je to “preukazatelny primerany sposob”. To moze byt vlastne vsetko, aj pouzitie francuzskej normy pre aktivne bleskozvody a nikto to nevie pravne napadnut, nie?
    A co je to “poziadavka, ktora nezvysuje uroven rizika nad urovnou rizika danu v norme?” Podla coho sa vypracuje uroven rizkika? Ved to by musela byt niekde zadefinovana rovnaka metodika pre aktivne a pasivne bleskozvody. Je nieco take?

  2. Autor: lamacan dňa

    Dnes som poslal na NIP nizsie uvedeny dotaz a budem cakat, kedy sa mi ozvu.

    Gajdos

    Dobry den,

    Chcel by som sa spytat tri otazky k nasledovnemu clanku:

    https://www.ip.gov.sk/ochrana-objektov-pred-ucinkami-atmosferickej-elektriny/

    1. Vyplyva z daneho clanku, ze ochranu budov pred ucinkami atmosferickej elektriky je mozne riesit LEN podla suboru noriem STN EN 62 305?

    2. V clanku je odkaz na zakon 124/2006, ktory vsak hovori o bezpecnosti pri praci, konkretne par.38 odsek 1. kde sa pise nasledovne:

    (1) Ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom.

    Podla vasho vyjadrenia sa da podla tohto odseku zakona pouzivat aj iny sposob ochrany pred bleskom ako podla STN EN 62 305? Ak sa jedna o bytovy dom, kde sa nepracuje, je mozne tiez postupovat podla vyssie uvedeneho odseku 1 par.38 zakona 124/2006?
    Je osetrena tymto odsekom zakona aj ochrana majetku pred poziarom vplyvom ucinku blesku?

    3. V clanku je uvedene nasledovne:

    Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, môže splniť požiadavky na ochranu pred bleskom aj iným spôsobom po preukázaní splnenia bezpečnostných požiadaviek, ktoré nesmú zvyšovať úroveň rizík technického zariadenia nad úroveň rizík definovaných v technickej norme.

    Podla ktorej technickej normy je treba postupovat pri urcovani rizik? Je to STN EN 62 305-2?

    Akym sposobom je mozne preukazovat splnenie bezpecnostnych poziadaviek, ktore by nemali zvysist uroven rizik technickeho zariadenia nad uroven rizik definovanych v norme? Je na to vyhlaska, alebo norma? Ak nie, musi projektant pouzit vypocet alebo meranie? Ak nie, postacuje konstatovanie v technickej sprave, ze uroven rizika sa nezvysi? Akym sposobom sa bude potom hodnotit mozne zlyhanie ineho technickeho riesenia ako technickeho riesenia uvedeneho v norme STN EN 62 305?

Pridať komentár