Stratégie európskeho normalizačného systému do roku 2020

Autor:  | 04.04.2013 | Počet zobrazení: 1 142 | Komentáre: 1

V nadväznosti na článok uverejnený na našom blogu 8. marca 2013 pod názvom “Aká je skutočná budúcnosť technickej normalizácie?” pokračujeme v tejto téme informáciou, že Slovenský ústav technickej normalizácie zverejnil na svojej úvodnej stránke návrh dokumentu s názvom “Európska normalizačná stratégia 2020, Návrh na verejné prerokovanie”.
Stratégiou európskej technickej normalizácie je jednoznačne rast konkurencieschopnosti na globálnej úrovni, odstránenie technických prekážok obchodu a služieb, podpora ekonomického rastu a blahobytu (inak povedané s európskym úsmevom ovládnutie trhu EÚ nadnárodnými spoločnosťami a faktická likvidácia malých a stredných národných podnikov)
Prečítajte si ho a v prípade Vášho záujmu ovplyvniť stratégiu európskej normalizácie pošlite svoje pripomienky do 14.4.2013 na e-mail: andrej.svatik@sutn.gov.sk.
Ak tak neurobíte, možno Vás to bude niekedy mrzieť, keď sa budete čudovať, čo to zasa v tej EÚ vymysleli za normy, ktoré musíme používať a niektoré môžu byť dokonca v rozpore z koncepciou protipožiarnej bezpečnosti stavieb na Slovensku.

Návrh Európskej normalizačnej stratégie 2020

Reakcie k článku

  1. Autor: František Gilian dňa

    Reagujem na možnosť verejnej konzultácie k dokumentu Stratégií európskeho normalizačného systému do roku 2020, ktorý bol zverejnený na stránkach SÚTN a posielam pár námetov alebo skôr pripomienok. Vopred sa ospravedlňujem za použité kvázi pejoratívne príklady v texte.
    Keď porovnám tento dokument s obsahom ďalších dôležitých platných dokumentov (nedávno vydaných), týkajúcich sa oblasti konkurencieschopnosti, úrovne a podpory ekonomického rastu a odstránenia technických prekážok obchodu v prospech podpory jednotného trhu (napr. Nariadenie európskeho parlamentu a rady č.305/2001 (stavebné výrobky) alebo Nariadenie európskeho parlamentu a rady č.1025/2012 o európskej technickej normalizácii, mám silný pocit, akoby dochádzalo k ústupu EÚ z pozícii podpory MSP (malých a stredných podnikov).
    Mám svoje skúsenosti z normalizačnej činnosti v CLC/TC20/WG10, podľa ktorých sa už aj v súčasnosti nerešpektujú pri tvorbe noriem EN platné pokyny CEN/CENELEC pre tvorbu noriem ohľadom záujmov MSP a všetko smeruje k presadzovaniu záujmov veľkých nadnárodných spoločností a organizácií. V dokumente „Stratégie“ sa spomínajú MSP len v jednou vetou citujem:
    „Organizácie CEN a CENELEC zjednodušením aktívneho zapojenia MSP do normalizácie a navrhovaním produktov a služieb prístupnejších pre MSP zabezpečia, že MSP budú môcť využívať normalizáciu naplno.“
    Táto veta je len akýmsi alibi jednou vetou, ale nerieši z hľadiska stratégie skutočné budúce možnosti MSP ovplyvňovať výsledky normalizačnej činnosti. Pritom MSP tvoria v „jednotnom trhu“ EÚ až cca 90% zamestnanosti. Nezvratným dôkazom toho čo tvrdím je marcové ukončenie činnosti európskej organizácie NORMAPME, ktorá zastupovala v normalizácii CEN/CENELEC záujmy MSP, pre údajný nedostatok finančných prostriedkov, ktoré poskytovala európska Komisia na činnosť tejto organizácie. Pritom Nariadenia európskeho parlamentu a rady č.305/2011 a č.1025/2012 sú plné slov a viet podpory pre MSP.
    V tejto oblasti je nevyhnutné do „Stratégie“ navrhnúť a doplniť mechanizmy, ktorými sa zabezpečí rovnosť šancí pri ovplyvňovaní normalizácie pri zapojení sa do nej pre MSP vo vzťahu k veľkým nadnárodným spoločnostiam a organizáciám. To, že MSP budú môcť podľa „Stratégie“ využívať normalizáciu „naplno“ sa v oblasti harmonizovaných noriem pre výrobky nestáva ich „výhodnou možnosťou“ ale „krutou povinnosťou“, najmä ako sa harmonizovaná normalizácia výrobkov bude uberať v mnohých oblastiach smerom výhodnosti len pre „tých druhých“. Potom je potrebné položiť si základnú otázku:
    „O akej konkurencieschopnosti hovorí „Stratégia“?.

    Druhou vážnou otázkou je úplná absencia koncepcie účasti národných orgánov členských štátov v oblasti dohľadu nad jednotným trhom v oblasti harmonizovaných noriem. Zo skúseností aj s iných členských krajín je zrejmé, že dohľad nad jednotným trhom zo strany národných štátnych orgánov funguje len vtedy, ak niekto zistí, že mäso v obchodoch pochádzajúce z krajiny pôvodu, nie je z krajiny pôvodu ale z inej krajiny podvodu a ešte okrem toho to nie je ani mäso z klokana ale slepačia bravčovina prifarbená farbivom určeným len na prifarbovanie hovädzieho zadného z koňa.
    Iné oblasti, ešte možno okrem oblečenia a hračiek, sú úplne mimo záujem národných orgánov dohľadu nad vnútorným trhom.
    Podľa mňa by táto problematika mala byť taktiež jednou z dôležitých častí „stratégie“ v súvislosti s harmonizovanou normalizáciou, ktorá sa týka výrobcov uvádzajúcich výrobky na jednotný trh.

    PS: Tieto pripomienky považujem za najpodstatnejšie z môjho pohľadu a pokiaľ sa tieto oblasti nedostanú do pozornosti a riešenia zodpovedných elít, tak asi raz budem spomínať na to, kde ležalo niekedy Slovensko, ako chutí bryndza a ako vyzeral môj MSP, kde som niekedy pracoval pre blahobyt v EÚ.

Pridať komentár