Perličky z predpisov ochrany pred požiarmi

Autor:  | 14.06.2013 | Počet zobrazení: 5 230 | Komentáre: 12

Na základe návrhu diskutujúcich kolegov k článku “Úroveň PBS na Slovensku klesá ako voda v Dunaji” zakladáme túto rubriku, do ktorej môžete prispieť Vašimi “perličkami”, s ktorými sa stretávate vo svojej práci s predpismi OPP. Pripraviť sa, pozor, štart!

Reakcie k článku

  1. Autor: lubossemancik dňa

    Napr. zacnem ja tym ako mi isty uradnik orhazz vyzadoval vyplnit okna poziarnymi uzavermi a to este druhu D1, lebo vedla je pri RD otvoreny pristresok pre auto, cize je to garaz!.

    Pre RD bolo vyzadovane vybudovanie nadzemneho poziarneho hydrantu prakticky uprostred cesty. Udajne to tak predpis vyzaduje tak to tam musi byt!. A to bolo uz opakovane.

    Opacne ked mi pan architekt vynadal ze mu ponukam AZ 3 moznosti ako riesit stavbu aby nemusel budovat novu hydrantovu siet ani poziarnu nadrz. Jemu su vraj 3 verzie ako urobit pohodlne bezproblemov stavbu prilis vela.

    • Autor: EWETKO dňa

      Požiarna ochrana je vec praktická. Niekedy to inšpektori preháňajú. odo mňa trebárs požadovala ďalšie hadicové zariadenie iba z toho dôvodu, že na jedno miesto požiarneho úseku sa dalo dostať z dvoch strán a z jednej strany hadica dočiahla z druhej nie. Že ako zabezpečím, že pôjde tou správnou cestou. Som jej argumentoval tým, že na to je technik PO aby vyškolil hliadku a nie projekt požiarnej ochrany. a s vodou bývajú aj väčšie starosti.

      • Autor: lubossemancik dňa

        Toto mne nepride ako absurdna poziadavka, ved v pripade poziaru nikto nebude rozmyslat ci toto hadic. zariadenie mu tam dosiahne, alebo nie. Ma to byt navrhnute tak aby fungovalo vsetko.

        Ja som mal ale pripad kde sa ani nedala dotiahnut hadica, to by znamenalo bud vyburat otvor do steny specialne na pretiahnutie nadice, alebo neviem, lebo oficialne nadpajat hadice sa nedaju a vonku zriadeny akysi suchovod bez hadice alebo hadicovu ulozenou inde by bol asi na 2 veci a ajtak by to nebolo v sulade s vyhlaskou o poziarnej vode 🙂 A islo pritom o jedinu obytnu bunku plosnymi rozmermi vacsej izby :-). Nastastie absurditu tohto mojho problemu pochopil aj prislusny urad a hadicove zariadenie pre tuto obytnu bunku zriadit nepytal.

  2. Autor: EWETKO dňa

    Zdravím. Je tu niekto, kto riešil štadión, tribúnu, respektíve iné športové hľadisko? Mám jeden v skutku neriešiteľný problém a chcel by som sa poradiť.

    • Autor: EWETKO dňa

      Jednoducho na Slovensku chýba náhrady za STN 73 0831 Zhromažďovacie priestory, ktorá sa môže používať už iba pri zmenách stavieb. Takže je obrovský problém naprojektovať tak veľké zhromažďovacie priestory ako sú štadióny.

      • Autor: lubossemancik dňa

        Ked neexistuje predpis ako nieco naprojektovat tak sa to musi konzultovat bud s KrHaZZ alebo priamo s Prezidiom. Podla toho kto to bude nakoniec schvalovat. ALe pokial viem tak stavby kde nie su upravene pravidla, tak schvaluje Prezidium.

  3. Autor: EWETKO dňa

    Zdravím. riešim problém. V nemenovanom OC sa mení koncesia. OC bolo postavené po roku 2000. Zmena sa preto nedá urobiť ako zmena stavby podľa STN 73 0834 Zmeny stavieb. Ako mám teda vyriešiť evakuáciu osôb aj keď počet osôb sa nemení, avšak dovolený čas evakuácie je nižší ako bol v pôvodnom riešení? Treba aby niekto zaklopal hore a povedal páni, toto čo ste dorobili? Podľa môjho názoru je v zmysle platných predpisov nevyhnutné všetky OC postavené po roku 2000 zatvoriť, pretože dimenzie únikových ciest nevyhovujú vyhláške a vyhláška tento problém neriešila záverečným ustanovením.

  4. Autor: lubossemancik dňa

    Ved vo vyhl.94 je ze aj zmeny stavieb sa riesia podla tejto vyhlasky!.

    Len uz si napamatam ci toto bolo aj vo vyhlaske 288 co vtedy platila, asi nebolo.

    Proste mate pravdu je v tom momentalne uz taky gulash, aky este v PO od roku 1977 nebol…

    Uz roky rokuce pripravuju vyhlasku na zmeny stavieb, ale akosi asi za tie roky co ju stale pripravuju ju aj stale prepisuju lebo ako sa menia sustavne predpisy tak sustavne aj v priprave tato vyhlaska zastarava 🙂

    Myslim ze uz dlho nepotrva a bude navydavanych tolko predpisov a sucasne aj starych CSN premenovanych na STN, ze uz aj ti nasjchopnejsi a ludia okolo 40-50r co si to este pamataju uz v tom stratia nadobro akykolvek prehlad….

  5. Autor: hela dňa

    Tiež by nebolo od veci jednoznačne vysvetliť pojem ” izba alebo skupina izieb s príslušenstvom na ubytovanie najviac 20 osôb “. Toto si tiež vysvetľujú všetci tak, ako to komu vyhovuje.

  6. Autor: PrevenciaNR dňa

    Prikladám zopár otázok týkajúcich sa predpisov protipožiarnej bezpečnosti stavieb, viac menej len k zamysleniu a snáď poslúžia k zamysleniu i pre tých ktorí budú mať možnosť v budúcnosti upraviť znenie predpisov a ich článkov podľa rozumného uváženia i na základe takýchto podnetov:

  7. Autor: PrevenciaNR dňa

    Otázka č. 1

    Aký je rozdiel medzi ods. 1 a 2 § 54 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., v znení neskorších predpisov?

    Pre vysvetlenie myšlienky:
    § 54 hovorí v ods. 1 vyhlášky hovorí, že:
    Že, spoločná komunikácia, do ktorej vedú dvere z obytných buniek musí tvoriť:
    a) Chránenú únikovú cestu
    b) Samostatný požiarny úsek bez požiarneho rizika

    Bez požiarneho rizika je požiarny úsek, ktorý je v stavbe s nehorľavým konštrukčným celkom viď § 36 ods. 1. a jeho výpočtové požiarne zaťaženie je najviac 7,5 kg/m2 a súčiniteľ horľavých látok je najviac 1,1.

    Interpretácia jednotlivých písmen ods. 1:

    a.) Spoločná komunikácia z obytných buniek musí tvoriť CHUC – a tá musí byť ohraničená konštrukčnými prvkami druhu D1 a nesmú v nej byť horľavé látky iné než uvedené v § 53 a konštrukčný celok stavby môže byť akýkoľvek. (Nikde vo vyhláške sa nespomína, že CHUC má byť bez požiarneho rizika, hovorí sa len o tom, že tu nesmú byť horľavé látky iné než uvedené v § 53, čo vlastne „vytvára“ priestor kde nemá čo horieť).

    b.) Komunikácia od obytných buniek môže byť i samostatný požiarny úsek bez požiarneho rizika, t.j. celá stavba musí mať nehorľavý konštrukčný celok aby bola mohla mať požiarny úsek bez požiarneho rizika (inak sa tento článok nedá použiť viď §36 ods. 1) a uvedený samostatný požiarny úsek môže tvoriť nechránenú alebo čiastočne chránenú únikovú cestu bez požiarneho rizika? Pretože tu nie je vylúčené, že samostatný požiarny úsek bez požiarneho rizika nemôže byť nechránená úniková cesta, aj keď vlastne v zmysle § 51 ods. 4 písm. a) presne takto je zadefinovaná čiastočne chránená úniková cesta, že hovoríme o takejto únikovej ceste ak sa nachádza v samostatnom požiarnom úseku bez požiarneho rizika.

    Uvedený § 54 hovorí v ods. 2 hovorí:
    Že, spoločná komunikácia, do ktorej vedú dvere z obytných buniek v stavbe určenej na bývanie a ubytovanie s požiarnou výškou nadzemnej časti do 12m musí tvoriť:
    a) Chránenú únikovú cestu
    b) Samostatný požiarny úsek, ktorý tvorí čiastočne chránenú únikovú cestu, kde pv ≤ 3,5 kg/m2, alebo kde pv ≤ 7,5 kg/m2 a súčiniteľ horľavých látok je najviac 1,1

    Bez požiarneho rizika je požiarny úsek, ktorý je v stavbe s nehorľavým konštrukčným prvkom – viď § 36 ods. 1. a jeho výpočtové požiarne zaťaženie je najviac 7,5 kg/m2 a súčiniteľ horľavých látok je najviac 1,1.

    Interpretácia písmen uvedeného ods. 2:

    a) Spoločná komunikácia z obytných buniek v stavbe určenej na bývanie a ubytovanie s požiarnou výškou do 12m musí tvoriť CHUC – a tá musí byť ohraničená konštrukčnými prvkami druhu D1 a nesmú v nej byť horľavé látky iné než uvedené v § 53 a konštrukčný celok stavby môže byť akýkoľvek. (Nikde vo vyhláške sa nespomína, že CHUC má byť bez požiarneho rizika, hovorí sa len o tom, že tu nesmú byť horľavé látky iné než uvedené v § 53, čo vlastne „vytvára“ priestor kde nemá čo horieť).

    b) Komunikácia od obytných buniek bude samostatný požiarny úsek bez požiarneho rizika, ktorý tvorí čiastočne chránenú únikovú cestu. T.j. celá stavba musí mať nehorľavý konštrukčný celok aby bola mohla mať požiarny úsek bez požiarneho rizika (inak sa tento článok nedá použiť viď §36 ods. 1) a uvedený samostatný požiarny úsek môže tvoriť len čiastočne chránenú únikovú cestu bez požiarneho rizika? (čiže ČCHUC podľa § 51 ods. 4 písm. a))

    Je teda rozdiel medzi písm. a) a písm. b) v oboch odstavcoch taký, že písmená b) sa dajú uplatniť iba v stavbe s nehorľavým konštrukčným celkom? a písmená a) v oboch odstavcoch v stavbe akéhokoľvek konštrukčného celku?

    Ods. 1 teda hovorí o komunikácií od obytných buniek v stavbe akéhokoľvek účelu, ods. 2 hovorí o komunikácií od obytných buniek v stavbe na bývanie alebo ubytovanie s požiarnou výškou do 12m.

    Ak si však ešte raz interpretujete oba odstavce § 54 ja medzi nimi nevidím žiadny rozdiel (medzi písm. a) a b) odstavca 1 a odstavca 2) a ešte k tomu § 94 ods. 6 vyhlášky hovorí o tom, že požiadavky pre stavby na bývanie a ubytovanie platia aj pre obytné bunky v stavbe iného účelu. Takže vlastne neguje rozdiel medzi ods. 1 a 2 § 54 nie? Nestačí teda len jeden ods. 1 § 54, kde v písm. b) by malo byť vyjadrené že samostatným požiarnym úsekom bez požiarneho rizika sa chápe ČCHUC?

    Otázka č. 2
    § 58 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., v znení neskorších predpisov hovorí o tom, v ktorých stavbách sa musia zriadiť evakuačné výťahy. Ako sa však určuje koľko výťahov v takýchto stavbách má byť evakuačných?
    Pre vysvetlenie čl. 16.10 STN 92 0201-3 hovorí len o stavbách zdravotníckeho zariadenia s lôžkovými oddeleniami a čl. 16.5 STN 92 0201-3 sa odvoláva na prílohu C kde podľa C.2 sa určuje len počet jednolôžkových evakuačných výťahov pre pacientov – neschopných samostatného pohybu. Ako však pri určovaní počtu evakuačných výťahov postupovať pri iných stavbách uvedených v § 58?

    Otázka č. 3
    Ako sa má chápať pojem bezpečnostné a náhradné osvetlenie v zmysle čl. 18.7 STN 92 0201-3? Čo je to bezpečnostné a náhradné osvetlenie?

    Otázka č. 4
    Tabuľka č. 3 čl. 8.2 STN 92 0201-3 hovorí o dovolenom použití jednej únikovej cesty. Avšak podľa nej sa dá orientovať iba pri nevýrobných stavbách (spomínaný je iba súčiniteľ a). Je to myslené tak, že pre výrobné stavby platí len čl. 8.2.2 a nie i tab. 3? Ak áno, čo potom so skladmi v jednopodlažnej stavbe?
    Resp. nechýba tu nejaká vhodná prevodná tabuľka medzi a a p1 a medzi a a as ?

    Otázka č. 5
    § 96 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., v znení neskorších predpisov hovorí o tom, že požiadavky protipožiarnej bezpečnosti na lôžkové oddelenia sa primerane vzťahujú aj na zariadenia sociálnych služieb v ktorých sa nachádzajú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
    Ako chápať slovo „primerane“?

    Otázka č. 6
    § 88 ods. 2 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., v znení neskorších predpisov hovorí o tom, že zariadením EPS musí byť vybavená podzemná časť stavby, ak sa v podzemných podlažiach trvale zdržuje viac ako 20 osôb.
    Ako chápať slovo „trvale zdržuje“?
    Napr. ak je herňa v podzemnom podlaží, hráči na automatoch sa v nej trvale zdržujú alebo nie? Čo je to za pojem „trvale zdržuje“?

    Otázka č. 7
    § 92 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., v znení neskorších predpisov definuje vnútorný zhromaždovací priestor ako priestor na zhromaždenie viac ako 200 osôb, v ktorom pripadá na jednu osobu pôdorysná plocha viac ako 4 m2.
    Ako chápať pojem „priestor“
    Má byť chápaný tak, že priestor je stavebné neoddelená skupina miestností, akonáhle sa tieto miestnosti stavebne oddelia napríklad obyčajnými dverami sú to už dva priestory?

    Otázka č. 8
    Ako sa bude spúšťať hlasová signalizácia – evakuačné hlásenie požiaru v stavbe v ktorej nie je inštalovaná elektrická požiarna signalizácia. Iba z manuálne z miestnosti stálej obsluhy? Ak však v stavbe miestnosť stálej obsluhy resp. stála obsluha nie je a predsa v zmysle § 90 v takejto stavbe má byť HSP, čo ju bude spúšťať?

    Resp. STN 73 0802 i jej predchodca ČSN 73 0802 uvažovala že „v tej dobe ešte domáci rozhlas“ má byť inštalovaný v stavbách kde sa počíta s postupnou evakuácia osôb a počet osôb je viac ako 200. Vo vyhláške MV SR č. 94/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa však pôvodná veta z ČSN (STN) 73 0802 „v stavbách kde sa počíta s postupnou evakuácia osôb a počet osôb je viac ako 200“ rozdelila vo terajšej vyhláške na dve a to písm. c) – v ktorých sa predpokladá postupná evakuácia a písm.d) v ktorých je viac ako 200 osôb, okrem stavieb na ubytovanie. Bol to naozaj úmysel alebo len nešťastný preklep, ktorý by sa mal riešiť?

    Pretože písm. a) v ktorých sú zhromaždovacie priestory a písm. b) uvedené v § 88, navrhuje HSP do stavieb kde bude zaručene aj EPS. Avšak písm. c) a d) § 90 navrhuje HSP do stavieb kde nie požadovaná EPS a potom vzniká problém v otázke čo HSP bude spúšťať?
    Netreba to nejako v predpise doriešiť?

    Otázka č. 9
    V poznámke čl. 3.2 STN 92 0400 je uvedené, že v stavbách kde súčin plôch úžitkových podlaží požiarneho úseku a priemerného požiarneho zaťaženia alebo sústredeného požiarneho zaťaženia presahuje hodnotu 100 000, sa má čas dodávky vody na hasenie požiarov a množstvo vody na hasenie požiarov určiť na základe analýzy zdolávania požiaru v stavbe podľa prílohy B STN 92 0400.
    Pojem „úžitkové podlažie“ vyhláška MV SR č. 94/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov nepozná. Pozná len pojem požiarne podlažie a podlažie ktoré nie je požiarnym.

    Príloha B STN 92 0400 hovorí o zásadách spracovania analýzy zdolávania požiaru v stavbe, pričom sa odvoláva, že sa pri tom dá postupovať podľa schválenej metodiky – napríklad podľa pokynu P HaZZ o obsahu a postupe pri spracúvaní dokumentácie zdolávania požiarov.

    Pokyn č. 39/2003 P HaZZ hovorí o pojme analýza nebezpečenstva vzniku požiarov, podľa ktorej výpočtov sa nestanovuje čas dodávky vody na hasenie požiarov, resp. čas hasenia (s výnimkou času hasenia horľavých kvapalín v nádrži). Zrejme z dôvodov, že tento čas sa ani nedá objektívne stanoviť, pretože sú rôzne typy požiarov s rôznym priebehom a rôznom dobou ich hasenia.
    Ako teda stanoviť požadovaný čas dodávky vody na hasenie požiarov podľa požiadaviek poznámky v čl. 3.2 STN 92 0400?

    Resp. ako teda stanoviť predpokladaný čas hasenia podľa požiadaviek čl. 4.12 STN 92 0400?

    Na margo tejto témy intenzita dodávky vody na hasenie požiaru podľa prílohy B.1 STN 92 0400 je jednotná takmer pre všetky druhy skladov a pre všetky druhy výrobných stavieb, čo potom dáva do rovnosti množstvo vody na hasenie pre sklad papiera a sklad kovovýroby o veľkej ploche (kde súčin Sxp bude viac ako 100 000) a pod. Mimochodom táto rovnosť platí podľa tab. 2 STN 92 0400 pre všetky stavby (akéhokoľvek požiarneho rizika) ak majú rovnakú plochu najväčšieho požiarneho úseku.

    Otázka č. 10
    Hodnoty najmenšieho odberu vody na hasenie požiarov pre stavby.

    Navrhuje sa požadovaný odber Q (pre v=1,5 m/s) podľa tab. 2 STN 92 0400 z jedného odberného miesta alebo možno požadovaný odber Q (pre v=1,5 m/s) podľa tab. 2 STN 92 0400 uvažovať z viacerých odberných miest do 80m od stavby mimo jej požiarne nebezpečný priestor?

    Možno teda postupovať napr. ak je pre stavbu požadovaných 12 l/sec (pre v=1,5 m/s), sčítavaním odberov, čiže ak sú do 80m, od takejto stavby mimo jej požiarne nebezpečný priestor dva podzemné hydranty DN 80 na DN 100 potrubí, každý o výdatnosti 6,5 l/s, že 6,5+6,5 > 12 l/sec. A teda v tomto prípade je zásobovanie stavby vodou na hasenie požiarov vyhovujúce?

    Pretože čl. 4.2.3 STN 92 0400 hovorí, že podzemný hydrant vyhovuje len v prípade, ak sa v stavbe nepožaduje väčšie množstvo vody ako 7,5 l/sec.

    Ďalej čl. 4.13.1 (viď i čl. 4.13.2) hovorí, že pri vzájomnej kombinácii rôznych zdrojov vody na hasenie požiaru a odberných miest platí základné pravidlo súčtu odberov (Q = ∑Qi). Výsledný odber a predpokladaný čas hasenia však nesmie byť menší, než stanovuje tabuľka 2, položka pre v = 1,5 m.s-1 a zároveň menší než stanovuje analýza zdolávania požiaru v stavbe (pozri príloha B).

    Čiže inak povedané pravidlo súčtu odberov sa dá využiť len ak sa množstvo vody na hasenie požiarov určuje na základe analýzy zdolávania požiarov. A nedá sa využiť len ak sa množstvo vody na hasenie požiarov určuje štandardne podľa STN 92 0400.

    Rozumiem tomu správne?
    Na margo tejto témy, kedy sa voda do CASiek (hasičských cisternových automobilov) dočerpáva z hydrantov cez čerpadlo? Väčšinou sa dočerpáva priamo z hydrantu do nádrže (mimo prechod cez čerpadlo). Tak prečo sa voda stanovuje v tab. 2 podľa položky – odber s požiarnym čerpadlom?

    Otázka č. 11
    Tab. 2 STN 92 0400 v položke 5 hovorí o stanovovaní hodnoty najmenšej dimenzie vodovodného potrubia, odberu vody a objemu nádrže zdroja vody pre stavby s vysokým požiarnym zaťažením (p>120 kg/m2) a súčasne s plochou S > 2500 m2.

    Čo však so skladmi v jednopodlažnej stavbe? Pretože u nich sa priemerné požiarne zaťaženie neurčuje a čo vtedy ak plocha ich najväčšieho požiarneho úseku je viac ako 2500 m2 a hmotnosť horľavých uskladnených látok (napr. charakteru dreva) viac ako 121 kg/m2. Možno postupovať u takýchto skladoch podľa položky 5 tab. 2 STN 92 0400 asi nie, keďže tu sa spomína len pojem priemerné požiarne zaťaženie.

    Otázka č. 12
    Môže byť v CHÚC alebo ČCHÚC vedený horľavý rozvod – potrubie k hadicovým zariadeniam v stavbe, ak je vedený pod omietkou triedy reakcie na oheň A2, s1, d0 o hrúbke krytia minimálne 10mm? Pretože čl. 5.9.2 STN 92 0400 túto alternatívu neumožňuje ale ani neneguje.

    Ak však tak môže byť vedené elektroinštalácia v CHÚC alebo ČCHÚC prečo by nemohlo byť vedené i horľavé potrubie – rozvod vody pre hadicové zariadenia?

    Otázka č. 13
    Druh konštrukčných prvkov sa určuje pre novostavby podľa národnej prílohy NA. 9 – STN EN 13 501-1+A1.

    Čo však so skladanými stropnými konštrukciami v ktorých sú všetky vrstvy najviac triedy reakcie na oheň A2, s1, d0 avšak vo vnútri takejto konštrukcie je napr. horľavá izolácia, automaticky takéto konštrukcie sú podľa NA. 9 STN EN 13 501-1+A1 horľavým konštrukčným prvkom a stavba má následne automaticky horľavý konštrukčný celok (aj keby všetky ostatné požiarno deliace a nosné konštrukcie stavby boli homogénne a nehorľavé).

    Nemala by byť výnimka, že pri určovaní konštrukčných prvkov možno zanedbať i vnútorné nevýznamné zložky. Pričom následne by sa vnútorné nevýznamné zložky zadefinovali?

    Otázka č. 14
    STN 73 0834, hovorí o zmenách stavieb postavených pôvodne pred rokom 1982. Ak takáto stavba postavená pôvodne pred rokom 1982 sa rekonštruuje pričom sa jedná v zmysle uvedenej normy o zmenu stavby skupiny III, tak takéto stavby sa navrhujú z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby s plným uplatnením požiadaviek platného právneho predpisu, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb – čiže podľa vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
    Môže sa stať, že rozsah rekonštrukcie je tak veľký, že z pôvodnej stavby ostane len železobetónový skelet a obvodové steny, pričom sa stavba ešte nadstavuje. Pre takúto stavbu – zmena stavby skupiny III STN 73 0834 sa PBS navrhuje podľa vyhlášky 94/2004 Z. z. avšak kontaktný zatepľovací systém podľa čl. 117a) STN 73 0802 (viď 2.2.3 STN 73 0834). Čiže stavba môže byť zateplená aj polystyrénom a bude mať nehorľavý konštrukčný celok. Dajme tomu že to bude po rekonštrukcií stavba na ubytovanie s 3. nadzemnými podlažiami.

    Vedľa nej sa iný investor rozhodne postaviť novostavbu s 3. nadzemnými podlažiami určenú na ubytovanie a chce ju zatepliť polystyrénom. To však nemôže pretože on už by mal horľavý konštrukčný celok a podľa STN 92 0201-2 tab. 4 stavba určená na ubytovanie s 3. nadzemnými podlažiami a horľavým konštrukčným celkom nemôže byť postavená. Čiže tento investor túto stavbu môže zatepliť jedine izoláciou na báze minerálnej vlny s triedou reakcie na oheň najviac A2,s1,d0.

    Ako mu to však vysvetliť, že investor vedľa môže mať polystyrén a on nie?

    Otázka č. 15
    STN 92 0203:2013 hovorí v článku 4.4.1.7, že trasa káblov podľa 4.4.1.1 a) a b) sa môže upevniť a kotviť len do stavebných konštrukcií, ktoré spĺňajú požiadavku na požiarnu odolnosť stanovenú podľa riešenia PBS príslušného požiarneho úseku, ktorým trasa prechádza a staticky umožňujú upevnenie trasy káblov pri požiari.
    Ďalej v poznámke je uvedené že ak trasa káblov vedie po konštrukcií, ktorá podľa tabuľky 1 v STN 92 0201-2 nemusí mať požiarnu odolnosť…. atď.
    Čo však s výrobnými stavbami a stavbami jednopodlažných skladov. Citácia v poznámke čl. 4.4.1.7 musí byť upravená a doplnená i o .. tab.2 a tab. 6 …

    Na margo tejto témy, čo sa sú konštrukcie ochladzované SHZ, i napriek tomu musia mať požiarnu odolnosť ak po nich vedú káblové systémy s požadovanou funkčnou odolnosťou, ak teda požiarna odolnosť pre takéto konštrukcie nie je požadovaná podľa PBS ale je požadovaná podľa 4.4.1.7 STN 92 0203:2013?

    Otázka č. 16
    Ako je myslený čl. 4.2.8 v súvislosti s čl. 4.2 STN 92 0203:2013?

    Otázka č. 17
    Čl. 4.4.1.12 STN 9203:2013 hovorí o tom, že ak trasa káblov slúži na dodávku elektrickej energie pre elektrické zariadenia v prevádzke počas požiaru, ktorých súčasťou je záložný zdroj podľa 4.2.8 uvedenej normy, nekladú sa na trasu káblov pre toto zariadenie požiadavky na funkčnú odolnosť.
    Tým sa predsa neguje i to, že ovládacie a komunikačné linky od takéhoto zariadenia k zariadeniam ním ovládajúcim majú mať funkčnú odolnosť a to tak predsa nemôže byť nie?
    Nemalo by sa toto niekde v danej norme upraviť?

    A ako je myslené pokračovanie vety čl. 4.4.1.12 – Trasa káblov musí byť vedená z elektrického rozvádzača pre trvalú dodávku elektrickej energie podľa 4.5 citovanej normy.

    Pretože tomu rozumiem tak, že funkčná odolnosť káblového systému od rozvádzača k zariadeniu s vlastným záložným zdrojom sa nepožaduje, nepožaduje sa ani funkčná odolnosť ovládacích liniek od tohto zariadenia k iným ním ovládaným zariadeniam (podľa znenia 4.4.1.12) ale rozvádzač ktorý to celé napája má mať funkčnú odolnosť alebo byť umiestnený v samostatnom požiarnom úseku?

    Otázka č. 18
    Požiarna odolnosť strešné plášťa sa požaduje v zmysle vyhlášky len vtedy ak je v ňom inštalované zariadenie na odvod tepla a splodín horenia alebo na ktorom je inštalované SHZ, alebo ak je to strecha nad zhromaždovacím priestorom v zmysle § 49 ods. 6 a 7 vyhlášky.

    Strešný plášť v požiarne nebezpečnom priestore musí spĺňať kritérium Croof(t4).
    V tab. 1, 2, 6 STN 92 0201-2 sa nikde nekladie požiadavka na požiarnu odolnosť strešného plášťa.

    Tak o akej požadovanej požiarnej odolnosti strešného plášťa hovorí § 41 ods. 7 písm. a) vyhlášky? A následne i význam ods. 8 a 9 citovaného paragrafu?
    – Požiarna stena sa musí stýkať s požiarnym stropom alebo s konštrukciou strechy, ktorá plní funkciu požiarneho stropu alebo s konštrukciou strechy a strešného plášťa vyhotovených z konštrukčných prvkov druhu D1 s požadovanou požiarnou odolnosťou.

    Nie je toto len pozostatok článkov v STN 73 0802, kde sa v tabuľkách požiarnej odolnosti stavebných konštrukcií nachádza aj položka požadovaná požiarna odolnosť strešných plášťov? Nie je to vhodné upraviť?

    Otázka č. 19
    Podľa tab. 1 položky 11 STN 92 0201-2 nie je možné postaviť jednopodlažný rodinný dom zateplený polystyrénom ak tento rodinný dom musí mať obvodové steny s požiarnou odolnosťou, kvôli okolitej zástavbe, resp. kvôli zníženiu jeho požiarne nebezpečného priestoru.

    Čo s tým?

    Otázka č. 20
    Čl. 6 STN 92 0400 hovorí i tom, že zariadenia čerpacej stanice vody musia mať zabezpečenú trvalú dodávku elektrickej energie podľa príslušného právneho predpisu.
    Lenže, čo ak čerpacia stanica vody bude vybavená jedným jediným dieselčerpadlom? STN 75 5301 náhradné čerpacie zariadenie (druhé náhradné čerpadlo) len odporúča.
    Na čo potom riešiť trvalú dodávku elektrickej energie?
    Myslím ,že tu treba tiež úpravu článku.

    Otázka č. 21
    Čl. 4.1.1 STN 92 0400 hovorí o tom, že ak je celý požiarny úsek vybavený vodným stabilným hasiacim zariadením so samočinným spúšťaním, pri určovaní množstva vody na hasenie požiaru možno potrebu vody na hasenie požiarov pre odberné miesta znížiť pre požiarny úsek o 50%

    Nemalo by byť vo vete ešte za slovom „odberné miesta“ slovné spojenie „a množstvo vody na hasenie požiarov v nádrži“

    Otázka č. 22
    Zamýšľal sa niekto už nad znením § 102aa vyhlášky, pretože sa dá interpretovať úplne opačne než je myslený.

    Pretože interpretácia vyznie : napr:
    Požiadavky na požiarnu odolnosť a triedu reakcie na oheň atď sa neuplatňujú na výrobky, ktoré boli vyrobené a uvedené na trh v niektorom členskom štáte EU alebo v Turecku, alebo boli uvedené na trh….?

    Nerozumiem ako to je myslené, lebo my to nedáva význam.

    Otázka č. 23
    Definícia – „obytná bunka“
    V zmysle § 94 ods. 2 vyhlášky je obytná bunka definovaná ako:
    – Byt
    – Izba alebo skupina izieb s príslušenstvom na ubytovanie najviac 20 osôb

    Uvedenú definíciu by podľa môjho názoru bolo vhodné upraviť nasledovne:
    – Byt
    – Izba s príslušenstvom na ubytovanie alebo skupina izieb pre najviac 20 osôb so spoločným príslušenstvom na ubytovanie

    Príslušenstvo na ubytovanie by malo byť nasledovne definované, ako sociálne (WC+kúpelňa), komunikačné priestory poprípade i oddychové priestory (spoločenská miestnosť, kuchynka).

    Pretože podľa pôvodného znenia možno spájať skupinu izieb (aj keď má každá takáto izba svoje vlastné WC+kúpelňu) pre 20 osôb do jednej obytnej bunky. Obytná bunka by mal byť predsa vždy priestor (a tiež samostatný požiarny úsek) ak plnohodnotne slúži a umožňuje dočasné bývanie.

    Otázka č. 24
    Pojem „požiarne podlažie“

    V zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky je požiarne podlažie každé podlažie stavby alebo jej časti, ak:
    a) Je na konštrukcií s požiarnou odolnosťou
    b) Má v podlahe otvory s celkovou plochou ….

    Uvedený § by si snáď žiadal upraviť a to možno takýmto spôsobom:

    Každé podlažie stavby (okrem 1. nadzemného ak pod ním nie je žiadne podzemné) musí mať požadovanú požiarnu odolnosť (čiže REI X alebo RE X ak sa jedná o požiarne stropy alebo R X ak sa nejedná o požiarny strop).

    Za požiarne podlažie sa nepovažuje každé podlažie, ak:
    a) Má v podlahe otvory s celkovou plochou ….

    Ods. 2 daného § by ostal nezmenený.

    Pretože, čo je to za pojem „je na konštrukcií s požiarnou odolnosťou?“ Každý stavebný výrobok predsa nejakú požiarnu odolnosť má (i keď u niektorých nie je žiadnou skúškou deklarovaná).

  8. Autor: PrevenciaNR dňa

    Ospravedlňujem sa k otázke č. 16 sú v nej nesprávne uvedené články normy, no žial si už neviem spomenúť čo som sa chcel spýtať. No miesto nej dám do blogu inú otázku a to: Vyhláška PBS v prílohe č. 1 v bode 1 písm. d) hovorí, že samostatným požiarnym úsekom musia byť vo všetkých stavbách inštalačné šachty a kanály. Avšak § 47a v ods. 1 hovorí, že: “Inštalačný kanál a inštalačná šachta, ktoré tvoria samostatný požiarny úsek, musia byť vyhotovené…” prečo je však v tejto vete slovné spojenie “ktoré tvoria” keď príloha jednoznačne hovorí o tom, že musia tvoriť?

    Dá sa to totiž chápať i tak,že ak inštalačný kanál a najmä šachta bude v každom prechode cez požiarny strop protipožiarne utesnená a protipožiarne utesnené na týchto miestach budú aj rozvody inštalácií v nej vedúce tak inštalašná šachta nemusí tvoriť samostatný požiarny úsek?

    Alebo je to len nepovšimnutá formulácia vety, ktorá to trochu zaplieta?

    A pridám teda ešte jednu:
    § 74 ods. 2 vyhlášky hovorí, že: ” Smer úniku musí byť vyznačený v vlastným zdrojom svetla”, vlastný zdroj svetla? nie skôr na svetelnom zdroji s vlastným záložným zdrojom elektrickej energie alebo s trvalou dodávkou elektrickej energie podľa STN 92 0203:2013?

    A ako má byť chápané také zariadenie? Dá sa to totiž interpretovať i, že na núdzových osvetleniach realizovaných podľa STN EN 1838, STN EN 50171 a 2, STN EN 60598-2-22 v prípadoch uvádzaných v § by mal byť vyznačený i smer úniku, ale to iba v prípade ak takéto núdzové osvetlenie je s daným označením smeru úniku dodávané od výrobcu (kvôli dodržaniu svietivosti) alebo tiež i tak, že sa jedná o úplne iné zariadenie.

Pridať komentár